2012/02
Magnézium – v zdraví a chorobe
MUDr. Viera Fedelešová, CSc.
Súč Klin Pr 2012; 2: 29–32
Súhrn
Magnézium je významný intracelulárny katión, slúži ako kofaktor pre viac ako 300 enzýmov zahrnutých do biologických procesov. Magnézium je súčasťou komplexu Mg-ATPázy a je esenciálny pre oxidatívnu fosforyláciu; má dôležitú úlohu v energetickom metabolizme, mine rálovej homeostáze, kalciovom metabolizme a pre neuromuskulárnu a endokrinnú funkciu. V ľudskom tele je 50 až 60 % magnézia lokalizované v kostiach. Časť z týchto zásob je voľne zmeniteľná so sérom, preto kosť predstavuje zásoby magnézia. Zostatok magnézia je uložený hlavne intracelulárne, extracelulárne magnézium predstavuje len 1 % z celkových telesných zásob. Poruchy v homeostáze magnézia, hlavne jeho deficit, sú často príčinou rôznych ochorení.
Kľúčové slová
magnézium – deficit magnézia – hypermagnezémia – kardiovaskulárne ochorenia – DM 2. typu – NCMP
Summary
Magnesium – in health and disease. Magnesium is an important intracellural cation and serves as a cofactor for over 300 enzymes involved in biological processes. Magnesium is a component of the Mg-ATPase complex and is essential for oxidative phosphorylation; it has a role in energy metabolism, mineral homeostasis, calcium metabolism, and neuromuscular and endocrine function. In a human body, 50 to 60% of magnesium is located in the skeleton. Part of this reserve is readily exchangeable with the serum and, therefore, skeleton represents a reservoir for magnesium. The remaining magnesium is mainly intracellular; extracellular magnesium represents only 1% of the total magnesium content in the body. Disorders of magnesium homeostasis, its deficit in particular, cause various diseases.
Keywords
magnesium – magnesium deficiency – hypermagnesemia – cardiovascular disease – type 2 DM – stroke
METABOLIZMUS MAGNÉZIA
Magnézium je druhým významným intracelulárnym katiónom v tele. Jeho te lesné zásoby sú približne 25 g. Približne 67 % zásob magnézia sa nachádza v kostiach, asi 31 % intracelulárne a len 1 – 2 % extra celulárne. Normálna sérová hladina je 0,7 – 1,1 mmol/l, z čoho asi 30 % je viazané na albumín. Hladina magnézia v sére (t.j. v extra celulárnom priestore) nereflektuje presne celkové telesné zásoby magnézia. Zatiaľ nie je dostupný test na detekciu „ionizovaného magnézia“, ktoré by presne reflektovalo celkové telesné zásoby [1]. Magnézium je esenciálny mikronutrient, získavame ho potravou, a to hlavne v listovej zelenine, orechoch, celozrnnej múke, strukovinách a rybách. Priemerný príjem magnézia u dospelého muža je okolo 320 mg denne a u žien 230 mg denne. Magnézium je absorbované črevnými epiteliálnymi kanálmi z čreva. Aktívna forma vitamínu D3 (kalcitriol) môže mierne zvýšiť absorpciu magnézia z čreva, aj keď sa zdá, že absorpcia magnézia z čreva nie je závislá na kalcitriole [2]. V obličkách sa 97 % magnézia reabsorbuje v hru bom ascendetnom ramene Henleho kľučky, v proximálnom a v distálnom tubule špecifickými transportnými kanálmi pre magnézium. 3 % magnézia sa vylúči do moča. Zatiaľ hlavným regulátorom magnézia je jeho sérová koncentrácia ako taká, i keď sa predpokladala možná existencia magnézium-senzitívneho hormónu, ktorý sa však doteraz nedetekoval [2].
FUNKCIA MAGNÉZIA V ORGANIZME
Magnézium je potrebné pre viac ako 300 základných metabolických reakcií. Metabolizmus karbohydrátov a lipidov produkujúci energiu vyžaduje početné, na magnéziu závislé chemické reakcie. Magnézium je potrebné pre adenozín trifosfát (ATP) pri syntéze proteínov v mitochodriách. Pri metabolických procesoch, v ktorých sa vytvára energia, je potrebný komplex ATP s magnéziom (MgATP). Magnézium je nutné pri syntéze nukleových kyselín (DNA, RNA), proteosyntéze a tiež syntéze glutatiónu – dôležitého antioxidantu. Magnézium hrá štruktúrnu úlohu v kostiach, bunkových membránach a chromozómoch. V kostnom tkanive je časť magnézia pevne viazaná na apatit, časť je mobilizovateľná pri deficitných stavoch. Aktívny transport iónov, ako kalia a kalcia cez bunečné membrány tiež vyžaduje magnézium. Prostredníctvom tejto úlohy v ión-transportných systémoch magnézium pôsobí na vedenie nervových impulzov, svalovú kontrakciu a normálny rytmus srdca. Bunková signalizácia vyžaduje MgATP pre fosforyláciu proteínov a formáciu bunkových signalizačných molekúl cyklického adenozin monofosfátu (cAMP) [3].
HYPERMAGNEZÉMIA
Hypermagnezémia je zriedkavá pre schopnosť obličiek veľmi rýchlo odpovedať na zvýšenú sérovú hladinu magnézia. Hlavnými symptómami hypermagnezémie sú letargia, konfúzia, arytmie a svalová slabosť. Pri diferenciálnej diagnóze hypermagnezémie musíme pátrať po zvýšenom príjme, zníženej obličkovej exkrécii (pri poklese obličkových funkcií, objemovej deplécii, liečbe lítiom, ktorá môže poškodiť obličkové funkcie), zriedka pri redistribúcii pri acidóze. Magnézium obsahujú voľno predajné anacidá, laxatíva a rastlinné prípravky. Liečba pozostáva z vysadení uvedených prípravkov a doplnení objemu. V ťažkých prípadoch, špeciálne u pacientov s obličkovým ochorením, je vhodná liečba dialýzou. Pri arytmiách a zvýšenej hladine magnézia podávame infúzie s kalciom na stabilizáciu kardiálnych membrán [4].
DEFICIT MAGNÉZIA
V kontraste s hypermagnezémiou, ktorá sa vyskytuje menej často, hypomagnezémia je častá. V jednej štúdii sa u hospitalizovaných pacientov vyskytla v 7 % a v 20 % u pacientov hospitalizovaných na jednotke intenzívnej starostlivosti [5]. Symptómy hypomagnezémie sú apatia, depresia, delirium, záchvaty a parestézie, tremor, svalová slabosť, pozitívny je Trousseau a Chostekov príznak, spontánne karpopedálne spazmy, ventrikulárne aj predsieňové arytmie. Zvýšená je senzitivita k digoxínu, ktorá znova vyvoláva vznik arytmie. Hypomagnezémia je veľmi často spojená s abnormalitami iných elektrolytov včítane hypokaliémie, a to až u 40 % pacientov, a tiež s hyponatrémiou, hypokalciémiou a hypofosfatémiou [5]. Veľmi nízka sérová hladina vždy indikuje deficit, avšak normálne sérové hladiny môžu byť spojené so znížením ionizovaného magnézia alebo tiež voľného magnézia. Nízka močová frakčná exkrécia magnézia (< 2 %) môže byť nápomocná pri diagnóze hypomagnezémie u pacientov s hraničnou hladinou sérového magnézia. Na hypomagnezémiu musíme vždy myslieť u pacientov s refrakternou hypokalciémiou a hypokaliémiou, a hladinu sérového magnézia treba rutínne vyšetrovať u alkoholikov, u pacientov s chronickou diuretickou liečbou (u tiazidových a u kľučkových diuretík) a u pacientov liečených digoxínom, aminoglykozidovými antibiotikami, amfotericínom B, cisplatinou a cyklosporínom [4]. Diferenciálna diagnóza hypomagnezémie je uvedená v tab. 1. Príčinou hypomagnezémie môže byť aj znížený príjem v potrave, vyskytujúci sa často u starších ľudí, pri zníženej gastrointestinálnej absorbcii alebo hnačkách a pri zvýšených stratách močom. Ťažká hypomagnezémia je obyčajne spôsobená kombináciou uvedených faktorov. Pri hy pomagnezémii suplementujeme magnézium podľa závažnosti stavu. Intravenózne magnézium sulfát aplikujeme pri akútnych stavoch, inak ho podávame perorálne. Magnézium na perorálnu liečbu existuje v rôznych soliach, preto musíme vhodnosť prípravku po súdiť podľa množstva magnézia v uvedenej magnéziovej soli (napr. magnézium oxid v 500mg tablete obsahuje 250 mg magnézia, magnézium laktát v 500mg tablete obsahuje 51 mg magnézia, magnézium orotát – 500mg tableta obsahuje 32,8 mg magnézia) a tiež jeho biologickú dostupnosť po perorálnom po užití. Dávka magnézia pri perorálnej suplementácii je približne 5 – 10 mg/kg/deň [6].
MAGNÉZIUM HRÁ VÝZNAMNÚ ÚLOHU I V PATOGENÉZE A LIEČBE VIACERÝCH OCHORENÍ
Akútny infarkt myokardu
Magnézium je považované za prirodzeného kalciového antagonistu: periférneho a koronárneho vazodilatátora s antiagregačným účinkom, znižujúci reperfúzne poškodenie preventívne znížením kalciového preťaženia v ischemických myokardiálnych bunkách. Zvieracie modely akútneho infarktu myokardu (AMI) vykazovali evidenciu, že magnézium limituje veľkosť infarktového ložiska, keď sa podá infúzia magnézia pred alebo súčasne s reperfúziou, ale nie po reperfúzii. Tým dôjde k limitácii infarktového ložiska, potlačia sa život ohrozujúce dysrytmie a zlepší sa prognóza [7]. Tento predpoklad potvrdila štúdia LIMIT-2 (Second Leicester Intravenous Magnesium Intervention Trial), ktorá poukázala na veľký a štatisticky signifikatný pokles mortality, kardiálneho zlyhania, a dysrytmií, keď intravenózne magnézium bolo podané pacientom so suspektným AMI [8]. Ďalej magnézium bolo spojené so 16% relatívnou redukciou všetkých príčin úmrtí počas viac ako 2,7-ročného sledovania. Tieto povzbudzujúce výsledky neboli potvrdené vo veľkej štúdii ISIS-4 [9].
Možným vysvetlením konfliktných výsledkov LIMIT-2 a ISIS-4 je načasovanie podania intravenózneho magnézia. Experimentálne údaje ukazovali, že kardioprotektívny účinok magnézia je závislý na prítomnosti vyššej koncentrácii magnézia v čase reperfúzie. V štúdii ISIS-4 bolo magnézium podané neskoršie, ako sa objavili symptómy AMI (ISIS-4,8 hod a LIMIT-2,3 hod) a bolo podané po trombolytickej liečbe a nie pred ňou alebo s ňou [10]. Pre kontraverzie týchto dvoch štúdií bola vykonaná štúdia MAGIC (the MAGnesium In Coronaries), aby potvrdila benefit podania magnézia u špecifickej vysoko rizikovej skupiny pacientov nad 65 rokov, ktorí neboli vhodní na trombolýzu alebo angioplastiku. Jednalo sa o dvojito zaslepenú randomizovanú klinickú štúdiu, do ktorej po randomizácii bolo zahrnutých 6 213 pacientov s podozrením na AMI s eleváciou ST segmentu, alebo novo diagnostikovaným blokom ľavého Tawarovho ramienka. Pacienti dostávali infúziu magnézia, alebo placebo do šiestich hodín od začiatku symptómov. Všetci pacienti dostávali štandardnú liečbu pre AMI. Benefit magnézia nebol v tejto štúdii jednoznačne potvrdený [11]. Autori článku zhodnocujúceho uvedené štúdie filozoficky uzatvárajú túto tému: „Jedna vec je konštantná v medicíne: Dnešná istota je zajtra mýtom a včerajší mýtus býva často realitou zajtra“ [10].
Koronárna choroba (CAD)
V malej dvojito slepej randomizovanej štúdii u pacientov s CAD, s optimálnymi hodnotami sérových lipidov bolo počas šiestich mesiacov podávané perorálne magnézium v dávke 30 mmol (Magnosolv-Granulat) a druhej polovici pacientov placebo. Bolo vyšetrované intracelulárne magnézium v sublingválnych bunkách. Orálne podávané magnézium u pacientov s CAD bolo spojené so signifikatným zlepšením endotelovej funkcie meranej na brachiálnej artérii a zlepšením cvičebnej tolerancie [12]. V ďalšej štúdii orálne podávané magnézium inhibovalo formáciu trombu meraného pomocou trombocyto-dependetnej trombózy u pacientov so stabilnou CAD o 35 % [13]. Tento účinok sa javí nezávislý od agregácie trombocytov a ich aktivácie. Liečba magnéziom na dávke závislo inhibuje rôznych agonistov agregácie trombocytov ako je napr. tromboxan a stimuluje syntézu prostacyklínov. Moleku lárna báza týchto účinkov je pravdepodobne modulovaná redukciou mobilizácie intracelulár neho vápnika. Bolo tiež demonštrované, že hypomagnezémia selektívne poškodzuje uvoľňovanie oxidu dusnatého z koronárneho endotelu. Tieto účinky predstavujú potenciálny mechanizmus, ktorým magnézium môže zlepšiť výsledky u pacientov s CAD. Limitáciou štúdie bol relatívne nízky počet pacientov so stabilnou CAD a nižším kardiovaskulárnym rizikom. Štúdia však ukázala potenciálny mechanizmus, ako magnézium môže zlepšovať prognózu pacientov s CAD. Na signifikantné potvrdenie týchto výsledkov sú nutné klinické štúdie s vyšším počtom pacientov [12,13].
Kongestívne zlyhanie srdca
Epidemiologické štúdie potvrdili, že u pacientov s chronickým zlyhávaním srdca je hypomagnezémia veľmi častým nálezom, a to jednak v dôsledku diuretickej terapie (kľučkové diuretiká, tiazidy), redukciou absorpcie magnézia, neurohumorálnymi poruchami. Digitális tiež môže zvyšovať deficit magnézia. Liečba magnéziom zlepšuje klinické symptómy, zvyšuje prežívanie pacientov a tiež zlepšuje kvalitu života. V kontrolovanej dvojito zaslepenej klinickej štúdii u pacientov s chronickým zlyhaním srdca NYHA IV, ktorí boli optimálne liečení pre základné ochorenie, adjuvantná liečba magnéziom orotátom (6 000 mg prvý mesiac a 3 000 mg 11 mesiacov) viedla k zvýšeniu prežívania pacientov, zlepšeniu klinických symptómov a tiež zlepšeniu kvality života [14]. Magnézium orotát obsahuje okrem magnézia aj druhú aktívnu zložku – kyselinu orotovú, ktorá je kľúčovým sprostredkovateľom pri biosyntéze pyridínov, zvyšuje dostupnosť nukleozidov potrebných pre tvorbu ATP v myokarde, zlepšuje energetický status a kontraktilitu myokardu [15].
Arytmie
Medzi arytmie sprevádzajúce hypomagnezémiu patria predsieňové extrasystoly, fibrilácia predsiení, junkčné tachykardie, komorové extrasystoly, komorová tachykardia, fibrilácia komôr. Typický je vznik komorovej tachykardie torsade de pointes u chorých s predĺženým QT intervalom, keď hypomagnezémia (tiež hypokalciémia) môžu byť priamo vyvolávajúcou príčinou. Bežná antiarytmická liečba je v týchto prípadoch neúčinná, alebo sa môže prejaviť proarytmický účinok antiarytmika. K ústupu arytmie dôjde po intravenóznom podaní magnézia [6].
Hypertenzia
Zvýšená periférna rezistencia prítomná u hypertenzie dávala predpoklad, že liečba hypertenzie magnéziom môže byť úspešná. Výsledky viacerých štúdií boli kontroverzné. Avšak u hypertonikov s hypomagnezémiou v dôsledku nízkeho príjmu magnézia potravou alebo na chronickej diuretickej liečbe substitúcia magnéziom viedla k dosiahnutiu nižšieho krvného tlaku ako u pacientov, ktorí magnézium nedostávali [16]. Do statočný príjem magnézia podporuje udržiavanie normálneho krvného tlaku.
Pre-eklampsia
U tehotných žien s pre-eklampsiou liečba MgSO4 signifikantne redukuje vznik eklampsie [17].
Diabetes mellitus 2. typu
Magnézium je dôležitým kofaktorom kľúčových enzymatických reakcií pri metabolizme glukózy a inzulínovej homeostáze. V posledných rokoch rastie evidencia o spojitosti medzi hypomagnezémiou a DM 2. typu. V klinickej štúdii Athero sclerosis Risk in Communities Study muži kaukazs kého typu s hladinou sérového magnézia < 0,58 mmol/l mali 2-krát vyššiu incidenciu DM 2. typu ako muži so sérovou hladinou magnézia > 0,78 mmol/l [18]. Suplementácia magnéziom u diabetikov 2. typu vedie k zlepšeniu inzulínovej senzitivity a me tabolickej kontroly [19]. Niekoľko klinických štúdií vykonaných u obéznych subjektov bez príznakov choroby ukázalo, že inzulínová rezistencia a hyperglykémia môže súvisieť s vývojom hypomagnezémie [20]. Inzulín pôsobí na zvýšenie renálnej reabsorpcie magnézia a inzulínová rezistencia môže exkréciu magnézia do moča zvyšovať [20]. V štúdii Sakaguchiho et al sa potvrdilo, že u diabetikov 2. typu s diabetickou nefropatiou je hypomagnezémia novým prediktorom progresie ochorenia do renálneho zlyhania [21].
Ischemická náhla mozgová príhoda (NCMP)
Magnézium navodzuje vazodilatáciu ciev v CNS ako nešpecifický antagonista napäťovo riadených vápnikových kanálov, tiež ako napäťovo riadený antagonista NMDA-receptora, ako presynaptický inhibítor uvoľňovanie glutamátu a ako blokátor uvolňovania katecholamínov. Potencuje účinok adenozínu a urýchľuje obnovu energetickej homeostázy po ischémii [22]. Nízka hypomagnezémia môže zvyšovať riziko NCMP [23]. Magnézium poskytuje ochranu CNS po NCMP [24].
Migréna
Hypomagnezémia je u pacientov s migrénou signifikantne častejšia ako u zdravej populácie. Vykonané klinické štúdie dokladujú súvislosť hypomagnezémie s častosťou atakov migrény. Suplementácia magnézia u týchto pacientov znižuje rekurenciu migrenóznych atakov [25,26].
Obličkové kamene
Alkalizačná terapia s magnézium- alebo kalium-citrátom môže redukovať opakovanú tvorbu idiopatických kalcium oxalátových obličkových kameňov [27].
ZÁVER
Magnézium hrá významnú úlohu v štruktúre a funkcii ľudského organizmu. Porucha homeostázy magnézia, hlavne deficit magnézia, vedie k manifestácii rôznych ochorení, z ktorých viaceré boli spomenuté v článku. V literatúre je popísaných viac klinických stavov (napr. astma [28], graviditou indukované kŕče dolných končatín [29]), avšak publikované výsledky klinických štúdií sú často protichodné. Pre jedno značné potvrdenie tejto súvislosti sú potrebné ďalšie randomizované klinické štúdie. Benefit suplementácie magnézia pri jeho deficite potvrdzuje klinická prax.
Literatúra
1. Innerarity S. Hypomagnesemia in acute and chronic illness. Crit Care Nurs Q 2000; 23(2): 1–19.
2. Wagner CA. Disorders of renal magnesium handling explain renal magnesium transport. J Nephrol 2007; 20(5): 507–511.
3. Rude RK, Shils ME. Magnesium. In: Shils ME, Shike M, Ross AC et al (eds). Modern nutrition in health and disease. Philadelphia: Lippicott Wiliams & Wilkins 2006: 510–518.
4. Moe SM. Disorders involving calcium, phosphorus and magnesium. Prim Care 2008; 35(2): 215–237.
5. Whang R, Oei TO, Wanatabe A. Frequency of hypomagnesemia in hospitalized patients reciving digitalis. Arch Int Med 1985; 145: 655–659.
6. Pavlišák V, Lazúrová I. Magnézium – jeho význam pre klinickú prax. Via Pract 2006; 3(1): 37–40.
7. Baxter GF, Sumeray MS, Walker JM. Infarct size and magnesium: insight into LIMIT-2 and ISSIS-4 from ex perimental studies. Lancet 1996; 348(9039): 284–298.
8. Woods KL, Fletcher S, Roffe C et al. Intravenous magnesium sulphate in suspected acute myocardial infarction: results of the second Leicester Intra venous Magnesium Intervention Trial (LIMIT-2). Lancet 1992; 339(8809): 1553–1558.
9. ISIS-4: A randomised factorial trial assessing early captopril, oral mononitrate, and intravenous magnesium suphate in 58,050 patients with suspected acute myocardial infarction. Lancet 1995; 345: 669–685.
10. Patrick S, Herbert M. When the MAGIC stops: magne sium in acute coronary syndromes – a lesson in medical humility. Can J Emerg Med 2004; 6(2): 123–125.
11. Magnesium in Coronaries (MAGIC) Trial Investigators. Early administration of intravenous magnesium to high-risk patients with AMI in the MAGIC Trial: a randomised controlled trial. Lancet 2002; 360(9341): 1189–1196.
12. Shechter M, Sharir M, Labrador MJ et al. Oral magnesium therapy improves endothelial function in patients with coronary artery disease. Circulation 2000; 102(19): 2353–2358.
13. Shechter M. The role of magnesium as antithrom botic therapy. Wien Med Wochennschr 2000; 150(15–16): 343–347.
14. Stepura OB, Martynow AI. Magnesium orotate in severe congestive heart failure (MACH). Int J Cardiol 2009; 134(1): 145–147.
15. Pôrto LC, de Castro CH, Savergnini SS et al. Improvement of energy supply and contractile function in normal and ischemic rat hearts by dietary orotic acid. Life Sci 2012; 90(13–14): 476–483.
16. Dickinson HO, Mason JM, Nicolson DJ et al. Lifestyle intervention to reduce raised blood pressure: a systemic review of randomised controlled trials. J Hypertens 2006; 24(2): 215–233.
17. The Magpie Trial Collaborative Group. Do wo men with pre-eclapsia, and their babies, benefit from magnesium sulphate? The Magpie Trial: a randomised pla cebo-controlled trial. Lancet 2002; 359: 1877–1890.
18. Kao WH, Folsom AR, Nieto FJ et al. Serum and dietary magnesium and the risk for type 2 diabetes mellitus: the Atherosclerosis Risk in Communities Study. Arch Intern Med 1999; 159(18): 2151–2159.
19. Rodríguez-Morán M, Guerrero-Romano F. Oral magnesium supplementation improves insulin sensivity and metabolic control in type 2 diabetic subjects: a randomized double-blind controlled trial. Diabetes Care 2003; 26(4): 1147–1152.
20. Lecube A, Baena-Fustegueras JA, Fort JM et al. Dia betes is the main factor accounting for hypomagne semia in obese subject. PLoS Ones 2012; 7(1): e30599.
21. Sakaguchi Y, Shoji T, Hayashi T et al. Hypo magnesemia in Type 2 Diabetic Nephropathy: a novel predictor of end-stage renal disease. Diabetes Care 2012; 35(7): 1591–1597.
22. Yang YC, Lee CH, Kuo CC. Ionic flow enhances low-affinity binding: a revised mechanic view into Mg2+ block NMDA receptors. J Physiol 2010; 15(588): 633–650.
23. Ohira T, Peacock JM, Iso H et al. Serum and dietary magnesium and risk of ischemic stroke: the Atherosclerosis Risk in Communities Study. Am J Epidemiol 2009; 169(12): 1437–1444.
24. Meloni BP, Campbell K, Zhu H et al. In search of clinical neuroprotection after brain ischemia: the case for mild hypothermia (35 degrees C) and magnesium. Stroke 2009; 40(6): 2236–2240.
25. Mauskop A, Varughese J. Why all migraine patients should be treated with magnesium. J Neural Transm 2012; 119(5): 575–579.
26. Pardutz A, Vecsei L. Should magnesium be given to every migraineur? No. J Neural Transm 2012; 119(5): 581–585.
27. Johri N, Cooper B, Robertson W et al. An update and practical guide to renal stone management. Nephron Clin Pract 2010; 116(3): c159–c171.
28. Rowe BH, Camargo CA Jr. The role of magnesium sulphate in acute and chronic management of asthma. Curr Opin Pulm Med 2008; 14(1): 70–76.
29. Nygaard IH, Valbr A, Pethick SV et al. Does oral magnesium substitution relieve pregnancy-induced leg cramps? Eur J Obstet Gynecol Reprod Biol 2008; 141(1): 23–26.
MUDr. Viera Fedelešová, CSc.
Ústav farmakológie a klinickej farmakológie SZU Bratislava
viera.fedelesova@szu.sk