Vitamín B12 v gynekologickej praxi: úloha v jednouhlíkovom metabolizme, súvislosti s infertilitou a význam materského deficitu pre novorodenca – prehľadový článok

Vitamin B12 in gynecological practice: its role in one-carbon metabolism, links to infertility, and significance of maternal deficiency for the newborn – a review article

MUDr. Marek Dráb, PhD.

Súč Klin Pr 2026; 1: 33–36

doi: 10.48095/ccskp202633

Súhrn

Vitamín B12 (kobalamín) je koenzým s korínovým kruhom a centrálnym kobaltom, nevyhnutný pre metionínsyntázu a metylmalonyl-CoA mutázu. Tým priamo ovplyvňuje jednouhlíkový metabolizmus, metyláciu, syntézu DNA a mitochondriálne procesy. Deficiencia vedie k funkčným poruchám s eleváciou metylmalonátu (MMA) a často aj homocysteínu (tHcy), ktoré môžu mať hematologické aj neurologické dôsledky. V humánnej reprodukcii sa často diskutuje súvislosť nízkej hladiny B12 (často v kontexte s kyselinou listovou) a jeho vplyv na nepriaznivé výsledky humánnej reprodukcie. U novorodencov je deficit B12 významný najmä ako získaný stav in utero pri materskom deficite; môže viesť k závažnému neurovývinovému postihnutiu. Vo viacerých európskych štúdiách novorodeneckého laboratórneho skríningu deficitu B12 bola popísaná nezanedbateľná incidencia a praktická implementovateľnosť skríningových algoritmov (10–13). Cieľom článku je poskytnúť praktický, na gynekologickú prax orientovaný prehľad vrátane algoritmov vyšetrenia pri infertilite a pri podozrení na materský a neonatálny deficit B12.

Kľúčové slová

vitamín B12 – kobalamín – infertilita – homocysteín – metylmalonát – gravidita – novorodenec – skríning

Summary

Vitamin B12 (cobalamin) is a coenzyme with a corrin ring and a central cobalt atom, essential for methionine synthase and methylmalonyl-CoA mutase. It thereby directly influences one-carbon metabolism, methylation, DNA synthesis, and mitochondrial processes. Deficiency leads to functional disturbances with elevated methylmalonate (MMA) and also often with homocysteine (tHcy), which may have both hematologic and neurologic consequences. In human reproduction, an association between low vitamin B12 levels (often discussed in the context of folic acid) and adverse reproductive outcomes is frequently considered. In newborns, vitamin B12 deficiency is important mainly as an in utero-acquired condition due to maternal deficiency; it may result in severe neurodevelopmental impairment. Several European newborn screening studies for vitamin B12 deficiency have reported a non-negligible incidence and practical feasibility of screening algorithms (10–13). The aim of this article is to provide a practical, gynecology-oriented overview, including diagnostic algorithms for infertility and for suspected maternal and neonatal vitamin B12 deficiency.

Key words

vitamin B12 – cobalamin – infertility – homocysteine – methylmalonic acid – pregnancy – newborn – screening

ÚVOD

Vitamín B12 (kobalamín, Cbl) predstavuje skupinu biologicky príbuzných molekúl so špecifickou korínovou (corrin) štruktúrou a centrálnym atómom kobaltu. Z klinického pohľadu sa používa najmä cyanokobalamín alebo hydroxokobalamín, zatiaľ čo biologicky aktívne intracelulárne formy sú metylkobalamín a adenosylkobalamín [1–4]. Kľúčový význam B12 je daný dvoma B12-dependentnými enzýmami:

  1. metionínsyntázou (remetylácia homocysteínu na metionín; väzba na folátový cyklus) a
  2. metylmalonyl-CoA mutázou (mitochondriálna konverzia metylmalonyl-CoA na sukcinyl-CoA) [3–5].

Pri deficite B12 typicky stúpa metylmalonát (MMA; relatívne špecifický marker intracelulárnej deficiencie) a často aj celkový homocysteín (tHcy; menej špecifický marker) [2,6,7]. B12 sa prirodzene nachádza predovšetkým v živočíšnych produktoch, preto sú rizikové najmä vegánske/striktne vegetariánske diéty bez suplementácie, malabsorpčné stavy, autoimunitná/atrofická gastritída, stavy po bariatrických výkonoch a vybrané lieky (najmä metformín a inhibítory protónovej pumpy) [2,8,9]. V gynekologickej praxi je podstatné, že jednouhlíkový metabolizmus ovplyvňuje metyláciu a syntézu DNA, teda procesy relevantné pre gametogenézu, embryogenézu a implantáciu [5]. Z neonatologického pohľadu je kritické, že významná časť deficitov v dojčenskom veku je sekundárna k materskému deficitu a môže sa manifestovať závažnými neurovývinovými dôsledkami [10–12].

MATERIÁL A METÓDY

Práca je koncipovaná ako prehľadový článok zameraný na:

  1. biochemické a klinické aspekty deficitu B12 v kontexte infertility a jej liečby;
  2. dôsledky materinskej hypovitaminózy B12 pre plod a novorodenca a
  3. úvahy o plošnom novorodeneckom skríningu deficitu B12 na základe európskych skúseností.

Zahrnuté boli prehľadové práce o jednouhlíkovom metabolizme, klinické kohorty z oblasti humánnej reprodukcie a publikované dáta o novorodeneckom skríningu vrátane európskych prehľadov heterogenity NBS panelov a štúdií hodnotiacich prínos skríningu vitamínu B12 pre prevenciu symptomatickej deficiencie v prvom roku života [10–13].

VÝSLEDKY

Infertilita a B12: súhrn dôkazov a biologické zdôvodnenie

Jednouhlíkový metabolizmus je kľúčový pre metylačné procesy a syntézu DNA. B12 sa podieľa na regenerácii tetrahydrofolátu a tvorbe metionínu, čím ovplyvňuje metylačnú kapacitu a potenciálne aj kvalitu oocytov, včasný embryonálny vývin a implantáciu [5]. V observačných dátach z oblasti ART vyššie predliečebné koncentrácie folátu aj vitamínu B12 sa asociovali s vyššou pravdepodobnosťou živonarodenia; tento nález podporuje klinickú racionalitu cieleného vyšetrenia B12 u rizikových infertilných žien [14].

Materinský deficit B12: riziko pre plod a novorodenca

Deficit B12 vo včasnom detstve sa môže prezentovať neprospievaním, makrocytárnou anémiou, hypotóniou a najmä oneskorením alebo regresom psychomotorického vývoja. Časť prípadov vzniká ako deficit získaný in utero pri materskom deficite, ktorý môže byť u matky subklinický [10,11]. Vo viacerých európskych štúdiách novorodeneckého laboratórneho skríningu deficitu B12 bola popísaná nezanedbateľná incidencia a realizovateľné skríningové algoritmy; novšie práce naznačujú, že skríning môže znížiť riziko symptomatického deficitu v prvom roku života [10–13].

Chronická gastritída matky a sociálne determinanty

Pri vyhodnocovaní neonatálnych deficitov sa v skríningových protokoloch zdôrazňuje potreba paralelného došetrenia matky (celkový B12, holoTC podľa dostupnosti, MMA a tHcy) a etiologického pátrania po príčine malabsorpcie. V publikovaných kohortách skríningových programov sa uvádzajú asociácie s chronickou gastritídou a s nepriaznivými sociálnymi determinantmi, vrátane nízkeho socioekonomického statusu [10–13].

DISKUSIA

Praktické závery pre gynekologickú prax (infertilita/ART)

V gynekologickej praxi sa deficit B12 môže maskovať hraničnými hodnotami celkového B12. Pri hraničných výsledkoch a klinickom podozrení je vhodné doplniť funkčné markery (MMA ± tHcy), keďže MMA lepšie odráža intracelulárny deficit [2,6,7]. Odporúčania NICE (NG239) poskytujú rámec diagnostiky a manažmentu a pri perorálnej liečbe, vrátane malabsorpcie, uvádzajú dávku aspoň 1 mg denne [6,15]. V kontexte infertility má praktický význam cielený skríning žien ohrozených rizikom a korekcia deficitu ešte pred koncepciou alebo ART cyklom. Hoci dôkazy pre priamu kauzalitu sú limitované observačným dizajnom štúdií, asociácia medzi vyšším B12 (v kontexte folátu) a priaznivejšími výsledkami v liečbe infertility podporuje klinickú racionalitu tohto prístupu [14].

Suplementácia B12 pri infertilných pároch

Pri potvrdenej deficiencii je substitúcia štandardom. V gravidite sú akceptované perorálne aj intramuskulárne režimy; odborné farmakoterapeutické zdroje (SPS – Specialist Pharmacy Service; Spojené kráľovstvo, UK) uvádzajú možnosť podávania IM hydroxokobalamínu alebo perorálneho cyanokobalamínu, pričom pri perorálnej liečbe je vhodné zvažovať dávku 1 mg denne [16]. Bezpečnostné stanovisko UK Teratology Information Service (UKTIS) uvádza, že suplementácia B12 v gravidite nie je dôvodom na ukončenie gravidity ani na špeciálne fetálne monitorovanie [17]. Pre gynekologickú prax je preto obhájiteľné:

  1. cielene testovať ženy s hroziacim rizikom;
  2. liečiť preukázaný deficit/funkčný deficit a
  3. monitorovať odpoveď na liečbu pred koncepciou a vo včasnej gravidite.

Novorodenecký skríning B12: európsky kontext a kritériá (tab. 1)

V európskych prehľadoch sa ukazuje heterogenita novorodeneckých skríningových panelov a trend ich rozširovania s využitím MS/MS technológií [10]. Vitamín B12 spĺňa viacero kritérií skríningovej vhodnosti: ide o potenciálne závažný, často latentný a liečiteľný stav, pričom časové okno pre prevenciu neurologického poškodenia je limitované. Vzťah k Wilsonovým-Jungnerovým princípom skríningu, teda ku klasickým kritériám hodnotiacim vhodnosť ochorenia pre populačný skríning (význam ochorenia, dostupnosť liečby, existencia vhodného testu a organizácie následnej starostlivosti), podporuje odbornú diskusiu o implementácii, pričom kľúčové sú nastavenie hraničných hodnôt, minimalizácia falošnej pozitivity a zabezpečenie následnej starostlivosti o dieťa aj matku [18].

ZÁVER (PRAKTICKÉ VÝSTUPY PRE PRAX)

Infertilita/liečba infertility: B12 je integrálnou súčasťou jednouhlíkového metabolizmu. U rizikových infertilných žien alebo v súvislosti s liečbou infertility je vhodné cielene vyšetriť celkový B12 a pri hraničných hodnotách doplniť MMA/tHcy; preukázaný deficit je potrebné korigovať ešte pred koncepciou [2,6,14,15]. Gravidita a novorodenec: materinský deficit B12 môže viesť k získanému in utero neonatálnemu deficitu s rizikom závažných neurologických následkov. Prevencia spočíva v aktívnom vyhľadávaní rizikových tehotných žien a vo včasnej liečbe deficitu; pri záchyte neonatálneho deficitu je vždy indikované paralelné vyšetrenie a liečba matky [10–12,16,17].

Literatúra

1. PubChem. Cobalamin. 2026 [online]. Dostupné z: https: //pubchem.ncbi.nlm.nih.gov/compound/Cobalamin.
2. NIH. Vitamin B12 – fact sheet for health professionals. 2026 [online]. Dostupné z: https: //ods.od.nih.gov/factsheets/VitaminB12-HealthProfessional/.
3. Mascarenhas R, Goudarzi M, Ruetz M et al. Human B12-dependent enzymes: methionine synthase and methylmalonyl-CoA mutase. Methods Enzymol 2022; 668: 309–326. doi: 10.1016/bs.mie.2021.12.012.
4. National Library of Medicine. GeneReviews®: disorders of intracellular cobalamin metabolism. 2008 [online]. Dostupné z: https: //www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK1328/.
5. Korsmo HW, Jiang X, Caudill MA. One carbon metabolism and early development. Nutrients 2021; 13 (7): 2292.
6. NICE. Vitamin B12 deficiency in over 16s: diagnosis and management. 2024 [online]. Dostupné z: https: //www.nice.org.uk/guidance/ng239.
7. NICE. NG239 Evidence C: diagnostic tests (cut-offs incl. MMA). 2024 [online]. Dostupné z: https: //www.nice.org.uk/guidance/ng239/evidence/c-diagnostic-tests-pdf-13316000799.
8. Chapman LE, Darling AL, Brown JE. Association between metformin and vitamin B12 deficiency in patients with type 2 diabetes: a systematic review and meta-analysis. Diabetes Metab 2016; 42 (5): 316–327. doi: 10.1016/j.diabet.2016.03.008.
9. Choudhury A, Jena A, Jearth V et al. Vitamin B12 deficiency and use of proton pump inhibitors: a systematic review and meta-analysis. Expert Rev Gastroenterol Hepatol 2023; 17 (5): 479–487. doi: 10.1080/17474124.2023.2204229.
10. Stanovský S, Bártl J, Barvíková K et al. Deficit vitaminu B12 – další výzva k rozšíření novorozeneckého laboratorního screeningu? Čes Slov Pediat 2024; 79 (3): 145–149. doi: 10.55095/CSPediatrie2024/024.
11. Mütze U, Gleich F, Haas D et al. Vitamin B12 deficiency newborn screening. Pediatrics 2024; 154 (2): e2023064809. doi: 10.1542/peds.2023-064809.
12. Kaufman C, Margreitter J, Herle M et al. Newborn screening alone cannot prevent most cases of severe vitamin B12 deficiency in the first year of life. Nutrients 2025; 17 (22): 3583. doi: 10.3390/nu17223583.
13. Loeber JG, Platis D, Zetterström RH et al. Neonatal screening in Europe revisited: an ISNS perspective on the current state and developments since 2010. Int J Neonatal Screen 2021; 7 (1): 15. doi: 10.3390/ijns7010015.
14. Gaskins AJ, Chiu YH, Williams PL et al. Association between serum folate and vitamin B-12 and outcomes of assisted reproductive technologies. Am J Clin Nutr 2015; 102 (4): 943–950. doi: 10.3945/ajcn.115.112185.
15. NICE. Vitamin B12 deficiency in over 16s: diagnosis and management – recommendations. 2024 [online]. Dostupné z: https: //www.nice.org.uk/guidance/ng239/chapter/recommendations.
16. Specialist Pharmacy Service. Vitamin B12 deficiency: treatment during pregnancy. 2024 [online]. Dostupné z: https: //www.sps.nhs.uk/articles/vitamin-b12-deficiency-treatment-during-pregnancy/.
17. UKTIS. Use of vitamin B12 in pregnancy. 2023 [online]. Dostupné z: https: //uktis.org/monographs/use-of-vitamin-b12-in-pregnancy/.
18. Wilson JMG, Jungner G. Principles and practice of screening for disease. 1968 [online]. Dostupné z: https: //iris.who.int/bitstream/handle/10665/37650/WHO_PHP_34.pdf.
19. Cleveland Clinic. Methylmalonic acid test. 2024 [online]. Dostupné z: https: //my.clevelandclinic.org/health/diagnostics/methylmalonic-acid-test.
20. MedlinePlus Medical Encyclopedia. Vitamin B12 level. 2026 [online]. Dostupné na: https: //medlineplus.gov/ency/article/003705.htm.
21. Monsen ALB, Ueland PM, Vollset SE et al. Determinants of cobalamin status in newborns. Pediatrics 2001; 108 (3): 624–630. doi: 10.1542/peds.108.3.624..
22. Abildgaard A, Soendersoe Knudsen C, Greibe E et al. Reference intervals for plasma vitamin B12 and plasma/serum methylmalonic acid. Clin Chim Acta 2022; 525: 62–68. doi: 10.1016/j.cca.2021.12.015.

Skratky

B12 – vitamín B12; Cbl – kobalamín; MMA – kyselina metylmalónová/metylmalonát; tHcy – celkový homocysteín; holoTC – holotranskobalamín; NBS/NLS – novorodenecký skríning; ART – asistovaná reprodukcia (assisted reproductive technologies); IBD – idiopatické črevné zápalové ochorenia; IPP – inhibítory protónovej pumpy; MCV – priemerný objem erytrocytov; IF – intrinsic factor; MS/MS – tandemová hmotnostná spektrometria; NICE –  National Institute for Health and Care Excellence; SPS –  Specialist Pharmacy Service; UK –  Spojené kráľovstvo; UKTIS –  UK Teratology Information Service; IM –  intramuskulárny; IQR –  interkvartilové rozpätie.

MUDr. Marek Dráb, PhD.
II. gynekologicko-pôrodnícka klinika
LF UK a UN Bratislava
drab3@uniba.sk

Autor článku nedeklaroval žiaden konflikt záujmov.