Antidiabetiká pri infarkte myokardu

Antidiabetic drugs in myocardial infarction

prof. MUDr. Ján Murín, CSc.

Súč Klin Pr 2026; 1: 11–16

doi: 10.48095/ccskp202611

Súhrn

Prognóza pacientov s akútnym infarktom myokardu (AIM) sa zlepšila pomocou včasnej invazívnej koronárnej reperfúzie a následnej medikamentóznej liečby. Novšie antidiabetiká v poslednej dekáde naznačujú možný benefit pre týchto chorých, nielen u diabetikov, ale i u nediabetikov. Sem patria inhibítory SGLT2 (sodium-glucose co-transporter 2), ktoré ochraňujú diabetom poškodzované orgány, osobitne srdce a obličky, ale sú účinné taktiež u nediabetikov – prevencia/liečba srdcového zlyhávania, ktoré zvyčajne AIM komplikuje. Prezentujeme údaje o benefite inhibítorov SGLT2 pri AIM, vrátane troch nedávnych štúdií. Druhou liekovou skupinou, ktorá takisto hľadá svoje miesto v liečbe po prekonanom AIM, sú GLP-1 (glucagon-like peptide-1) RA (receptorové agonisty), nakoľko sú tiež užitočné pri srdcovom zlyhávaní (hlavne však pri forme so zachovanou ejekčnou frakciou), ale priaznivo ovplyvňujú i rizikové faktory (hypertenziu, diabetes, obezitu). V prípade srdcového zlyhávania potláčajú myokardiálnu inflamáciu, ktorá je významným mechanizmom vývoja tejto formy srdcového zlyhávania. Zároveň už máme i tu výsledky niekoľkých klinických štúdií. Znamená to, že novšie antidiabetiká sú významné liečivá i pre postinfarktové stavy nielen u diabetikov, priaznivo ovplyvňujú rizikové faktory aterosklerózy ako i srdcové zlyhávanie, aj po prekonanom AIM.

Kľúčové slová

nové antidiabetiká – inhibítory SGLT2 – GLP-1 receptorové agonisty – akútny infarkt myokardu – srdcové zlyhávanie – rizikové faktory

Abstract

Prognosis of patients with acute myocardial infarction (AMI) improved with the arrival of early invasive coronary reperfusion and subsequent medication treatment. The new antidiabetic drugs in the last decade have shown their benefits in these patients, not only in diabetics but also in non-diabetics. This includes sodium-glucose co-transporter 2 (SGLT2) inhibitors, which protect organs damaged by diabetes, especially the heart and kidneys, but they are also effective in non-diabetic patients – prevention/treatment of heart failure, which tend to complicate AMI. We present data about the benefits of SGLT2 inhibitors in AMI, but data from three recent trials in patients shortly after AMI are also included. Another drug group, which is also looking for its place after AMI, are glucagon-like peptide-1 (GLP-1) receptor agonists (RAs), because they are also useful in heart failure (mostly with preserved ejection fraction), but they also have a positive effect on risk factors (hypertension, diabetes, obesity). In heart failure, they suppress myocardial inflammation, which is an important mechanism of the progression of this form of heart failure. We also present results of recent clinical trials. New antidiabetic drugs are important drugs for patients after AMI, not only for diabetics since they have positive effects for atherosclerotic risk factors, but also for post-myocardial infarction heart failure.

Key words

new antidiabetic drugs – SGLT2 inhibitors – GLP-1 receptor agonists – acute myocardial infarction – heart failure – risk factors

ÚVOD

Prognóza chorých s akútnym infarktom myokardu (AIM) sa mimoriadne zlepšila príchodom včasnej invazívnej stratégie s obnovením koronárnej perfúzie a následne aj zlepšením sekundárnej, tzv. evidence based, liekovej prevencie − čím sa významne predĺžilo prežívanie chorých a znížilo sa i riziko rekurencie ischemických koronárnych príhod. V posledných asi 15 rokoch sa však značne spomalil postup ďalších novších liečebných prístupov do klinickej praxe [1]. A tak sa žiada hľadať a priniesť i dnes novšie a účinné liečebné prístupy do klinickej praxe.

Ukazuje sa, že s novými liečebnými prístupmi u pacientov s diabetom 2. typu by sme mohli výrazne zlepšiť prístup liečebný a prognostický aj u chorých s nedávno prekonaným AIM. Jedným z týchto nových liečiv sú tzv. inhibítory SGLT2 (sodium-glucose co-transporter 2): sú to významné nové antidiabetiká, ktoré ochraňujú diabetom poškodzované orgány (srdce a obličky zvlášť), a treba pripomenúť, že sú účinné v tomto smere (redukciou kardio-renálneho poškodenia) aj u nediabetikov. Zabezpečujú výrazný benefit taktiež u chorých so srdcovým zlyhávaním. Sú účinné pri oboch typoch srdcového zlyhávania, t. j. s redukovanou ejekčnou frakciou (HFrEF), ale i so zachovanou ejekčnou frakciou (HFpEF), čo nezriedka komplikuje stav chorých, ktorí (nedávno) prekonali AIM [2–5]. Preto sa o inhibítoroch SGLT2 uvažuje, že by mohli patriť aj do liečby pacienta krátko po prekonaní AIM, hneď po úspešnej koronárnej revaskularizácii (pomocou PKI, t. j. perkutánnej koronárnej intervencie či po trombolytickej liečbe).

AKÉ SÚ DOKLADY O BENEFITE INHIBÍTOROV SGLT2 PRI AKÚTNOM INFARKTE MYOKARDU

V experimentálnych prácach/štúdiách sa preukázali mnohé benefity pri inhibícii SGLT2:

Práve spomenuté experimentálne výsledky inhibície SGLT2 pri AIM sa dajú vysvetliť nasledujúcim spôsobom:

  1. zlepšením energetického myokardiálneho metabolizmu, t. j. presunom metabolizmu myokardu od glukózy na metabolizmus ketónov, pričom ketóny sa považujú za tzv. superpalivo myocytu, ktorý je vystavený ischémii [7];
  2. inhibíciou Na+/H+ exchangera (výmenníka), nakoľko tento Na+/H+ exchanger 1 pri inhibícii pôsobí kardioprotektívne. Deje sa to jednak redukciou koncentrácie intracelulárneho kalcia, ale aj sodíka v myocytoch, no súčasne aj vzostupom prítomnosti kalciových iónov v mitochondriách myocytov – čo spôsobuje redukciu „mitochondriálnej autofágie“ (skonzumovania, odstránenia) myocytu [9];
  3. zlepšením stavu záťaže srdca;
  4. prechodnou expresiou receptorov SGLT2 v myocytoch (za normálnych okolností nemajú myocyty v srdci prítomné tieto receptory, ale v prípade ischémie myokardu sa prechodne vytvoria a potom liečba inhibítormi SGLT2 ovplyvní kardiomyocytový metabolizmus a zmenší takto veľkosť ložiska IM) [10];
  5. aktiváciou makrofágov M2 (z pohľadu kardiálnej remodelácie je dôležitý poznatok, že inhibítory SGLT2 pôsobia silne antifibroticky aktiváciou funkcie pri makrofágoch M2, čo potláča syntézu kolagénu v myokarde) [11];
  6. taktiež protizápalovým účinkom liečby (inhibítory SGLT2 sa vyznačujú silným protizápalovým pôsobením a zlepšujú takto endotelovú funkciu, čím oslabujú vývoj a progresiu aterosklerotického poškodenia koronárneho riečiska) – a preto je potlačená nežiaduca kardiálna remodelácia, čím sa zmenší aj veľkosť infarktového ložiska v myokarde.

Okrem toho inhibítory SGLT2 zlepšujú aj viaceré kardiometabolické parametre v organizme: redukujú výskyt hyperglykémie, podporujú pokles hmotnosti a znižujú krvný tlak [12]. Aj tým prispievajú k zlepšeniu kardio-vaskulárneho profilu u chorých s akútnym infarktom myokardu. Okrem toho zlepšujú i „záťaž“ srdca (komory), a to diuretickým i nátriuretickým pôsobením. Zaujímavým efektom týchto inhibítorov je aj ich schopnosť selektívne redukovať intersticiálnu tekutinu v tele, čo obmedzuje vývoj neuro-hormonálnej aktivácie (ktorá vzniká pôsobením kľučkových diuretík v súvise s intravaskulárnou volumovou kontrakciou) [13].

Nie je veľa klinických štúdií o využití liečby inhibítormi SGLT2 u chorých s akútnym infarktom myokardu. Tejto problematike sa dotýkajú tri štúdie, dve štúdie s empagliflozínom a jedna s dapagliflozínom.

Štúdia EMMY (the EMpagliflozín in acute MYocardial infarction)

Randomizovaná, dvojito zaslepená a kontrolovaná štúdia (publikovaná 8/2022) [14] so zaradením len 476 pacientov s AIM, randomizovaných na liečbu empagliflozínom (10 mg denne) vs. na liečbu placebom (všetci absolvovali štandardnú liečbu akútneho stavu) v období do 72 hod. od vykonania PKI (perkutánnej koronárnej intervencie). Primárnym cieľom štúdie (end-pointom) bola zmena sérovej hladiny NT-proBNP (N-terminal pro-hormone of Brain Natriuretic Peptide) v priebehu 26 týždňov sledovania. Sekundárnymi cieľmi (end-pointmi) boli: zmeny ejekčnej frakcie ľavej komory pri echokardiografickom vyšetrení, zmeny konečného systolického a konečného diastolického objemu ľavej komory a napokon parametre diastolickej funkcie ľavej komory srdca.

V štúdii autori preukázali, že včasná liečba empagliflozínom (pridaná k štandardnej liečbe, odporúčanej smernicami po vzniku AIM) viedla k väčšiemu poklesu sérovej hladiny NT-proBNP v porovnaní s placebovou liečbou, ale ukázalo sa aj to, že liečba empagliflozínom významne zlepšila i ostatné funkčné i štrukturálne echokardiografické parametre, osobitne významný vzostup ejekčnej frakcie ľavej komory, a to už po 6 týždňoch liečby a sledovania. Len malá skupina zaradených trpela aj diabetom 2. typu (30 osôb v podskupine empagliflozínovej a 33 osôb v podskupine placebovej).

Štúdia prebiehala s neveľkým počtom zaradených probandov a nemohla sa sústrediť na výskyt „veľkých kardiovaskulárnych príhod“, ale i tieto zistené nálezy svedčia o pozitívnom účinku liečby na zlepšenie biochemických a echokardiografických parametrov.

Štúdia DAPA-MI  (Dapagliflozin in Patients with Myocardial Infarction)

Štúdia DAPA-MI bola publikovaná nedávno [15]. Ide o medzinárodnú randomizovanú, dvojito zaslepenú a placebom kontrolovanú klinickú štúdiu, ktorá zahrnula 4 017 pacientov v priebehu 7–10 dní od prekonaného AIM, komplikovaného porušenou regionálnou i globálnou ľavokomorovu systolickou funkciou alebo vývojom Q kmitov na ekg, pričom pacienti boli randomizovaní na liečbu dapagliflozínom vs. na liečbu placebom (pri ostatnej liečbe podľa Odporúčaní odborných spoločností). Ak pacient pred randomizáciou už dostal inhibítor SGLT2 z dôvodu inej indikácie (diabetes, srdcové zlyhávanie), do štúdie sa nezaradil.

Primárnym cieľom (end-pointom) štúdie bol originálny „kompozitný end-point pozostávajúci z kardiovaskulárneho úmrtia a z hospitalizácie pacienta pre srdcové zlyhávanie“. Vzhľadom na to, že v priebehu štúdie sa udialo málo hore uvedených kardiovaskulárnych príhod, autori štúdie primárny cieľ (end-point) modifikovali − odporúčali tzv. hierarchický kompozitný end-point, pozostávajúci z „úmrtia, hospitalizácie pre srdcové zlyhávanie, z nefatálnej formy AIM, z výskytu predsieňovej fibrilácie či predsieňového flutteru, z novozistenej prítomnosti diabetu 2. typu, z hodnoty funkčnej triedy podľa klasifikácie NYHA pri poslednej vizite a zo straty hmotnosti o ≥ 5 % pri poslednej vizite“. Pri štatistickej analýze sa použila tzv. win ratio analýza – metóda analýzy pomeru výhry.

Primárny hierarchický kompozitný end-point bol v hodnote 32,9 % výhry (wins) v ramene liečby dapagliflozínom a v hodnote 24,8 % výhry (wins) pre rameno liečby placebom, ale benefit pochádzal hlavne z parametrov kardio-metabolických komponentov (teda z výskytu počtu diabetikov a z vyhodnotenia poklesu hmotnosti). Výskyt komponentov primárneho end-pointu (údaje času do kardiovaskulárneho úmrtia a hospitalizácií pre srdcové zlyhávanie boli totiž podobné v oboch ramenách liečby).

Štúdia EMPACT-MI (the EMPAgliflozin on hospitalization for heart failure and mortality in Patients with aCuTe Myocardial Infarction)

Štúdia EMPACT-MI ponúka ďalšiu informáciu [16]. Je to mnohonárodná, randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná klinická štúdia, ktorá zahrnula spolu 6 522 pacientov s AIM a títo boli randomizovaní na liečbu empagliflozínom 10 mg denne, alebo na liečbu placebom (tá bola pridaná k štandardnej liečbe chorých s AIM, a to do 14 dní od prijatia do nemocnice) [17]. Pacienti spĺňali kritériá zaradenia vtedy, ak išlo o AIM, pričom ten bol komplikovaný akútnymi prejavmi kongescie a/alebo prítomnosťou ľavokomorovej dysfunkcie s ejekčnou frakciou ≤ 45 %.

Primárnym cieľom (end-pointom) štúdie bolo obdobie do prvej hospitalizácie pre srdcové zlyhávanie alebo obdobie do úmrtia. Dňa 6. apríla 2024 [18] boli publikované charakteristiky i výsledky štúdie:

Čo sa týka kľúčových sekundárnych end-pointov, menej bolo prípadov v ramene liečby empagliflozínom vs. v ramene liečby placebom, ale rozdiely neboli štatisticky významné.
Jedine celkový výskyt hospitalizácií pre srdcové zlyhávanie bol nižší v ramene liečby empagliflozínom (148 prípadov s incidenciou 2,4 príhod/100 paciento-rokov) než v ramene placebovom (207 prípadov s incidenciou 3,6 príhod/100 paciento-rokov) s RR 0,67 (s 95% CI 0,51–0,89, čo bolo štatisticky významné).

Liečba empagliflozínom bola bezpečná, pretože výskyt nežiaducich príhod (všetkých, t. j. i vážnych, aj takých, kde liečba u probandov bola prerušená) bol v oboch ramenách (empagliflozínovom aj placebovom) podobný.

Z toho vyplýva, že liečba inhibítorom SGLT2 (empagliflozínom) u pacientov s akútnym infarktom myokardu oproti liečbe placebom štatisticky významne neovplyvnila primárny end-point (cieľ), ktorým bol kompozitný výskyt prvej hospitalizácie pacientov pre srdcové zlyhávanie spolu s výskytom celkovej mortality. Výskyt prvej hospitalizácie pre srdcové zlyhávanie i výskyt všetkých hospitalizácií pre srdcové zlyhávanie bol však štatisticky významný v ich poklese, a to v ramene liečby empagliflozínom – no boli to sekundárne end-pointy.

Aké sú doklady o benefite GLP-1 (glucagon-like peptid-1 receptorových agonistov) RA u diabetikov 2. typu a pri obezite, avšak osobitne pri srdcovom zlyhávaní?
Táto nová skupina liečiv (GLP-1 RA) u diabetikov je tiež veľmi zaujímavá, hoci sa netýka liečby chorých s AIM. Jedna oblasť, kde sú tieto liečivá užitočné, je chronické srdcové zlyhávanie, najmä v prípade, ak chorí majú stále zachovanú (normálnu) ejekčnú frakciu (t. j. ≥ 50 %). Mnohí pacienti po prekonaní AIM následne trpia chronickým srdcovým zlyhávaním (ChSZ), i keď poväčšine so zníženou ejekčnou frakciou ľavej komory (≤ 40 %), niektorí však môžu mať ChSZ i so zachovanou ejekčnou frakciou [19]. ChSZ so zachovanou ejekčnou frakciou predstvuje dnes v klinickej praxi viac než polovicu chorých s ChSZ [19].

Naše znalosti o patofyziológii ChSZ so zachovanou ejekčnou frakciou (t. j. pri HFpEF) sa značne rozšírili v posledných asi 20−25 rokoch: donedávna sa predpokladalo, že pri tejto forme ChSZ ide hlavne o poruchu relaxácie ľavej komory, ale postupne sa preukázalo, že je to „inflamácia v myokarde“, ktorá zohráva významnú a hlavnú úlohu. Mnohí títo pacienti sú pred vznikom HFpEF aj obézni, no a obezita významne podporuje inflamáciu v myokarde, čo je cesta k vývoju tohto typu ChSZ (HFpEF) [20]. Ďalší vývoj poznania o HFpEF však odhalil, že tu ide o multisystémové ochorenie, kde dochádza k dysfunkcii mnohých orgánových systémov [21]. Ukazuje sa, že obezita je tým hlavným modifikovateľným rizikovým faktorom vývoja HFpEF [22]. To, čo zatiaľ v tejto oblasti presne nevieme, je otázka, čo „poháňa“ túto inflamáciu v organizme:

PÔSOBIA GLP-1 RA PROTIZÁPALOVO?

Tieto liečivá (iným názvom pre ne sú inkretíny či inkretín-mimetiká alebo GLP-1 receptorové analógy) reprezentujú novú triedu medikamentov na liečbu pacientov trpiacich na diabetes mellitus 2. typu, ale dnes už aj na liečbu obezity. Sem patria tieto liečivá: exenatid, lixisenatid, liraglutid, albiglutid, dulaglutid a semaglutid.

Americká diabetologická asociácia (ADA) pokladá za vstupnú liečbu diabetikov 2. typu metformín, avšak navrhuje pridať liečbu GLP-1 RA u diabetikov 2. typu vtedy, ak je prítomná neznášanlivosť či kontraindikácia liečby metformínom, ďalej u tých pacientov, kde je hodnota HbA1c o > 1,5 % vyššia než je zaužívaná správna liečba, no a tiež vtedy, ak sa v priebehu 3 mesiacov nedosiahne správna hladina HbA1c v krvi. Osobitne to platí v stave, ak pacient trpí aterosklerotickými komplikáciami, prítomnosťou srdcového zlyhávania alebo prítomnosťou chronickej obličkovej choroby [24,25].

Účinky GLP-1 sú mnohoraké (preto aj účinky GLP-1 RA): znižujú hodnoty krvného tlaku, v obličke zvyšujú nátriurézu a diurézu, ovplyvňujú trombocyty a oslabujú koagulačnú aktivitu, v čreve ovplyvňujú vstrebávanie tukových látok, a preto redukujú v sére postprandiálne lipidy, v pankrease (alfa bunky) potláčajú sekréciu glukagónu a beta bunky zvyšujú sekréciu a biosyntézu inzulínu; zároveň bránia apoptóze týchto buniek, v srdci pôsobia kardioprotektívne a redukujú inflamáciu (hlavne v pečeni a v tukovom tkanive), pôsobením v centrálnom nervovom systéme oslabujú chuť do jedla (vyvolávajú pocit sýtosti), a znižujú preto i telesnú hmotnosť [23].

Záujem výskumníkov, diabetológov a expertov v oblasti ChSZ (osobitne pri ChSZ so zachovanou ejekčnou frakciou) so zistením, že vývoj tejto formy ChSZ súvisí s inflamáciou v organizme, viedol k novým trom klinickým štúdiám v nedávnom období. Ide o štúdiu STEP-HFpEF, kde boli zaradení chorí s obezitným fenotypom (bez diabetu) [26,27], následne bola spustená klinická štúdia STEP-HFpEF DM, kde boli zaradení chorí s obezitným fenotypom a diabetom 2. typu [28], no a tiež štúdia SECRET (nefarmakologický pokles telesnej hmotnosti pomocou kalorickej reštrikcie u pacientov s obezitným fenotypom a HFpEF) [29]. Zhrnutie týchto výsledkov je v práci J. Murína [30].

V spomenutých štúdiách autori preukázali, že obezita i diabetes podporujú vývoj ChSZ (osobitne formy so zachovanou ejekčnou frakciou, t. j. HFpEF) a že patomechanizmy vývoja sú viaceré: inflamácia, nadváha a obezita, diabetes, dyslipidémia a hypertenzia (teda známe i novšie kardiovaskulárne rizikové faktory). A tu vzniká priestor na pôsobenie nových antidiabetických aj antiobezitných liečiv, t. j. GLP-1 RA. Tieto pôsobia ešte pred vznikom diabetu 2. typu (prevencia diabetu), účinkujú i počas prítomnosti diabetu; no a tu často pristupujú k nim inhibítory SGLT2, chrániac orgány pred poškodením v priebehu ochorenia diabetes mellitus 2. typu.

KEDY BY SME MALI SPOMÍNANÉ LIEČIVÁ PRI AKÚTNOM INFARKTE MYOKARDU POUŽIŤ? A ĎALEJ: V AKOM PORADÍ ­ ČI SÚČASNE?

Viac podkladov pre použitie (z experimentov a z klinických štúdií) máme pri inhibítoroch SGLT2: sú osvedčenými liekmi na chronické srdcové zlyhávanie s redukovanou (avšak − hoci tu máme menej silných dôkazov) aj so zachovanou ejekčnou frakciou, kde znižujú nielen počet hospitalizácií, ale aj mortalitu zapríčinenú srdcovým zlyhávaním. Zo štúdií vyplývajú dôkazy, že znižujú i výskyt kardiovaskulárnych príhod po infarkte, ako sú nefatálne reinfarkty, nefatálne ischemické cievne mozgové príhody, prípady predsieňovej fibrilácie, pokiaľ nejde už o permanentnú formu arytmie. Navyše jestvujú skvelé dôkazy zo štúdií o prevencii i liečbe chronickej obličkovej choroby, ktorá podporuje/akceleruje sprievodné kardiovaskulárne ochorenia.

Ako sa zdá, zo známych (publikovaných) skutočností vyplýva (a je to i môj osobný názor), že tieto liečivá je vhodné použiť hneď po ukončení akútnej fázy liečby akútneho infarktu myokardu (t. j. po skončení perkutánnej koronárnej reperfúzie či po trombolytickej liečbe), eventuálne (pri nestabilnom stave pacienta) o niekoľko dní (po stabilizácii stavu) neskôr.
GLP-1 RA, vzhľadom na publikované práce, zatiaľ nepreukázali pokles vážnych kardiovaskulárnych príhod po akútnom infarkte myokardu (akútneho srdcového zlyhávania, arytmií, kardiovaskulárnej mortality, dĺžky hospitalizácie po infarkte), a teda dá sa o nasadení tejto liečby hovoriť až v druhom poradí. Máme však dôkazy (z klinickej praxe, ale i z niektorých štúdií a sledovaní), že priaznivo ovplyvňujú sekundárnu (postinfarktovú) prevenciu. Patria do liečby diabetu (a touto liečbou prispievajú i k liečbe hypertenzie), sú účinné v liečbe nadváhy i obezity, čím odďaľujú vývoj diabetu (najsilnejšieho rizikového faktora), no a tým uľahčujú pacientovi po prekonaní akútneho infarktu fyzickú rehabilitáciu, prispievajú tým aj k úprave dyslipidémie, a teda mohli by prispieť k sekundárnej prevencii pri reinfarktoch, sčasti k prevencii srdcového zlyhávania i k prevencii arytmií.

Osobne nevylučujem vo vývoji medicínskych poznatkov aj využívanie liečby pri/po akútnom infarke myokardu oboma hore spomínanými liečivami súčasne – asi v poradí najprv inhibítor SGLT2 (po reperfúznej koronárnej liečbe či krátko po nej, ale ešte v akútnom období infarktu) a neskôr aj s pridaním GLP-1 RA (pre priaznivé ovplyvnenie sekundárnej post-infarktovej prevencie).

Zdá sa teda, že je najvyšší čas využívať v klinickej praxi obe uvedené antidiabetické liečivá u týchto pacientov.

Literatúra

1. Szummer K, Wallentin L, Lindhagen L et al. Improved outcomes in patients with ST-elevation myocardial infarction during the last 10 years are related to implementation of evidence-based treatments: experiences from the SWEDEHEART registry 1995–2014. Eur Heart J 2017; 38 (41): 3056–3065. doi: 10.1093/eurheartj/ehx515.
2. McMurray JJV, Solomon SD, Inzucchi SE et al. Dapagliflozin in patients with heart failure and reduced ejection fraction. N Engl J Med 2019; 381 (21): 1995–2008. doi: 10.1056/NEJMoa1911303.
3. Solomon SD, McMurray JJV, Clagget B et al. Dapagliflozin in heart failure with mildly reduced or preserved ejection fraction. N Engl J Med 2022; 387 (12): 1089–1098. doi: 10.1056/NEJMoa2206286.
4. Anker SD, Butler J, Ferreira JP et al. Empagliflozin in heart failure with a preserved ejection fraction. N Engl J Med 2021; 385 (16): 1451–1461. doi: 10.1056/NEJMoa2107038.
5. Packer M, Anker SD, Butler J et al. Cardiovascular and renal outcomes with empagliflozin in heart failure. N Engl J Med 2020; 383 (15): 1413–1424. doi: 10.1056/NEJMoa2022190.
6. Liu Y, Wu M, Xu B et al. Empagliflozin prevents from early cardiac injury post myocardial infarction in non-diabetic mice. Eur J Pharm Sci 2021; 161: 105788. doi: 10.1016/j.ejps.2021.105788.
7. Santos-Gallego CG, Requena-Ibanez JA, San Antonio R et al. Empagliflozin ameliorates adverse left ventricular remodeling in nondiabetic heart failure by enhancing myocardial energetics. J Am Coll Cardiol 2019; 73 (15): 1931–1944. doi: 10.1016/j.jacc.2019.01.056.
8. Lim VG, Bell RM, Arjun S et al. SGLT2 inhibitor, canagliflozin, attenuates myocardial infarction in the diabetic and nondiabetic heart. JACC Basic Transl Sci 2019; 4 (1): 15–26. doi: 10.1016/j.jacbts.2018.10.002.
9. Jiang K, Xu Y, Wang D et al. Cardioprotective mechanism of SGLT2 inhibitor against myocardial infarction is through reduction of autosis. Protein Cell 2022; 13 (5): 336–359. doi: 10.1007/s13238-020-00809-4.
10. Lee SY, Lee TW, Park GT et al. Sodium/glucose co-transporter 2 inhibitor, empagliflozin, alleviated transient expression of SGLT2 after myocardial infarction. Korean Circ J 2021; 51 (3): 251–262. doi: 10.4070/kcj.2020.0303.
11. Lee TM, Chang NC, Lin SZ. Dapagliflozin, a selective SGLT2 inhibitor, attenuated cardiac fibrosis by regulating the macrophage polarization via STAT3 signaling in infarcted rat hearts. Free Radic BioMed 2017; 104: 298–310. doi: 10.1016/j.freeradbiomed.2017.01.035.
12. Cowie MR, Fisher M. SGLT2 inhibitors: mechanisms of cardiovascular benefit beyond glycaemic coontrol. Nat Rev Cardiol 2020; 17 (12): 761–772. doi: 10.1038/s41569-020-0406-8.
13. Verma S, McMurray JJV. SGLT2 inhibitors and mechanisms of cardiovascular benefit: a state-of-the-art review. Diabetol 2018; 61 (10): 2108–2117. doi: 10.1007/s00125-018-4670-7.
14. von Lewinski D, Kolesnik E, Tripolt N et al. Empagliflozin in acute myocardial infarction: the EMMY trial. Eur Heart J 2022; 43 (41): 4421–4432. doi: 10.1093/eurheartj/ehac494.
15. James S, Erlinge D, Storey RF et al. Dapagliflozin in myocardial infarction without diabetes or heart failure. NEJM Evid 2024; 3 (2): EVIDoa2300286. doi: 10.1056/EVIDoa2300286.
16. Harrington J, Udell JA, Jones WS et al. Empagliflozin in patients post myocardial infarction rationale and design of the EMPACT-MI trial. Am Heart J 2022; 253: 86–98. doi: 10.1016/j.ahj.2022.05.010.
17. Harrington J, Udell JA, Jones WS et al. Baseline characteristics of patients enrolled in the EMPACT-MI trial. Eur J Heart Fail 2023; 25 (9): 1708–1715. doi: 10.1002/ejhf.2990.
18. Butler J, Jones WS, Udell JA et al. Empagliflozin after acute myocardial infarction. N Engl J Med 2024; 390 (16): 1455–1466. doi: 10.1056/NEJMoa2314051.
19. Conrad N, Judge A, Tran J et al. Temporal trends and patterns in heart failure incidence: a population-based study of 4 million individuals. Lancet 2018; 391 (10120): 572–580. doi: 10.1016/S0140-6736 (17) 32520-5.
20. Paulus EJ, Tschöpe C. A novel paradigm for heart failure with preserved ejection fraction: comorbidities drive myocardial dysfunction and remodeling through coronary microvascular endothelial inflammation. J Am Coll Caradiol 2013; 62 (4): 263–271. doi: 10.1016/j.jacc.2013.02.092.
21. Redfield MM, Borlaug BA. Heart failure with preserved ejection fraction: a review. JAMA 2023; 329 (10): 827–838. doi: 10.1001/jama.2023.2020.
22. Sorimachi H, Omote K, Omar M et al. Sex and central obesity in heart failure with preserved ejection fraction. Eur J Heart Fail 2022; 24 (8): 1359–1370. doi: 10.1002/ejhf.2563.
23. Temporelli PL. Role of GLP-1 receptor agonists in obesity and heart failure with preserved ejection fraction. Eur Heart J Suppl 2024; 26 (Suppl 1): i127–i130. doi: 10.1093/eurheartjsupp/suae011.
24. American Diabetes Association. Pharmacologic approaches to glycemic treatment: standards of medical care in diabetes-2019. Diabetes Care 2019; 42 (Suppl 1): S90–S102. doi: 10.2337/dc19-S009.
25. Davidson MH. Cardiovascular effects of glucagonlike peptide-1 agonists. Am J Cardiol 2011; 108 (Suppl 3): 33B–41B. doi: 10.1016/j.amjcard.2011. 03.046.
26. Kosiborod MN, Abildstrom SZ, Borlaug BA et al. Once weekly semaglutide in heart failure with preserved ejection fraction and obesity (STEP-HFpEF trial). New Engl J Med 2023; 389 (12): 1069–1084. doi: 10.1056/NEJMoa2306963.
27. Kosiborod MN, Abildstrom SZ, Borlaug BA et al. Design and baseline charcteristics of STEP-HFpEF program evaluating semaglutide in patients with obesity HFpEF phenotype. JACC Heart Fail 2023; 11 (8 Pt 1): 1000–1010. doi: 10.1016/j.jchf. 2023.05.010.
28. Sindone A, Kosiborod MN, Petrie MC et al. Once-weekly semaglutide in patients with heart failure with preserved ejection fraction, obesity and type 2 diabetes: main results from the STEP-HFpEF DM trial. Obes Res Clin Pract 2024; 18 (5): S37. doi: 10.1016/j.orcp.2024.09.085.
29. Kitzman DW, Brubaker P, Morgan T et al. Effect of caloric restriction or aerobic exercise training on peak oxygen consumption and quality of life in obese older patients with heart failure with preserved ejection fraction a randomized clinical trial. JAMA 2016; 315 (1): 36–46. doi: 10.1001/jama.2015.17346.
30. Murín J. Efekt semaglutidu u srdcového zlyhávania so zachovalou ejekčnou frakciou – efekt v plyvu redukcie hmotnosti. Diab Obez 2024; 24 (48): 125–130.

prof. MUDr. Ján Murín, CSc.
I. interná klinika
LF UK a UN Bratislava
jan.murin@gmail.com

Autor článku nedeklaroval konflikt záujmov s výnimkou nasledujúcich skutočností: participácia na klinických štúdiách spoločností Sanofi, Behring; prednášajúci/konzultant pre spoločnosť Boehringer Ingelheim, Novo Nordisk Slovakia s. r. o., AstraZeneca Slovensko a BAYER spol. s r. o.

SKP 2026-1_murin.pdf (230 KiB)