Deficit vitamínu B12 v ambulancii praktického lekára

MUDr. Romana Compagnon

Súč Klin Pr 2025; 1: 25–31

Súhrn

Dlhodobý deficit vitamínu B12 (kyanokobalamínu) spôsobuje závažné ireverzibilné poškodenie zdravia a už aj jeho mierny nedostatok má negatívne zdravotné dôsledky. Včasná diagnostika a liečba dokážu zabrániť vývoju plne rozvinutého ochorenia a nezvratných orgánových zmien. Cieľom článku je poskytnúť prehľadné informácie o najčastejších príčinách, rizikových faktoroch, klinických prejavoch, možnostiach diagnostiky a liečby deficitu tohto esenciálne dôležitého vitamínu z pohľadu všeobecného lekára pre dospelých (VLD). Autorka prezentuje epidemiologické údaje dokumentujúce výskyt deficitu vitamínu B12 z vlastnej praxe. Záchyt vysokého počtu pacientov s deficitom vitamínu B12 súvisí najmä s faktom, že v pandemickom období covidu-19 bolo na ambulancii VLD vyšetrených mnoho pacientov sťažujúcich sa na nešpecifické symptómy ako výrazná únava, porucha koncentrácie, nevýkonnosť, insomnia, zhoršenie depresie, vypadávanie vlasov, palpitácie a pod. V rámci diferenciálnej diagnostiky bolo zahrnuté aj vyšetrenie hladiny sérového kobalamínu, ktorý bol u mnohých pacientov výrazne znížený. Analýza údajov ukazuje vysokú prevalenciu nedostatku vitamínu B12 a potvrdzuje, že hypovitaminóza B12 patrí medzi jedno z najčastejších ochorení postihujúce dospelú populáciu aj v ekonomicky vyspelých krajinách. Podľa údajov zo zahraničnej literatúry svojím rozsahom dosahuje už rozmery pandémie.

Kľúčové slová

deficit vitamínu B12 – prevalencia – príčiny – liečba

Summary

Vitamin B12 deficiency in a GP‘s outpatient clinic. Long-term vitamin B12 (cyanocobalamin) deficiency causes serious irreversible damage to health, and even a mild deficiency has negative health consequences. Early diagnosis and treatment can prevent the development of full-blown disease and irreversible organ changes. The aim of this article is to provide an overview of the most common causes, risk factors, clinical manifestations, diagnostic and treatment options for deficiency of this essential vitamin from the perspective of an adult general practitioner (GP). The author presents epidemiological data documenting the prevalence of vitamin B12 deficiency from her own practice. The finding of a high number of patients with vitamin B12 deficiency is mainly related to the fact that during the pandemic period of Covid-19, many patients were seen in the VLD outpatient clinic complaining of non-specific symptoms such as marked fatigue, impaired concentration, poor performance, insomnia, worsening of depression, hair loss, palpitations, etc. The differential diagnosis also included examination of serum cobalamin levels, which were significantly reduced in many patients. Data analysis showed a high prevalence of vitamin B12 deficiency confirming that B12 hypovitaminosis is one of the most common diseases affecting the adult population even in economically developed countries. According to data from foreign literature, it is already reaching pandemic proportions.

Key words

vitamin B12 – deficiency – prevalence – causes – treatment

ÚVOD

Vitamín B12 (kyanokobalamín) zasahuje do mnohých životne dôležitých biologických reakcií a dejov v organizme. Je esenciálne dôležitý pre fyziologickú hemopoézu (syntéza DNA hemopoetických buniek), správne fungovanie i štruktúru centrálneho a periférneho nervového systému (podieľa sa na tvorbe vonkajšieho nervového obalu − myelínovej vrstvy, na transdukcii nervových vzruchov, syntéze neurotransmiterov), ďalej je dôležitý pre obnovu a proliferáciu buniek (účasť pri tvorbe génov), má anabolický efekt. Ovplyvňuje tak činnosť všetkých orgánových systémov.

Deficit vitamínu B12 spôsobuje poruchu krvotvorby, poškodenie celistvosti slizníc a kože, ťažké poškodenie centrálneho a periférneho nervového systému. Dlhoročne neodhalený deficit vitamínu B12 v dôsledku hyperhomocysteinémie zvyšuje tiež riziko vývoja, resp. progresie aterosklerózy, osteoporózy a podľa recentných zistení aj venózneho tromboembolizmu [1,2]. Neliečená hypovitaminóza B12 vedie k závažnému poškodeniu zdravia a má potenciál invalidizovať jedinca. Je preto potrebné ju čo najskôr odhaliť a čo najskôr liečiť. „Len“ jednoduchá substitúcia chýbajúceho vitamínu môže, ak je započatá v skorej fáze rozvíjajúceho sa deficitu, zvrátiť také fatálne následky ako zlyhanie funkcie kostnej drene alebo demyelinizácia nervového systému [1].

V zahraničných zdrojoch literatúry nachádzame rôzne údaje o prevalencii deficitu vitamínu B12 (v závislosti od metodiky diagnostických kritérií, od veľkosti a charakteristiky súboru, geografického miesta zberu informácií) [3]. Z dostupných informácií však môžeme konštatovať, že je celosvetovo vysoká a signifikantne stúpa s vekom. Napríklad v USA a Veľkej Británii má približne 6 % populácie mladšej ako 60 rokov a takmer 20 % ľudí vo veku nad 60 rokov nedostatok vitamínu B12 [4]. Podľa iného zdroja je prevalencia deficitu vitamínu B12 celosvetovo cca 6 %, v Európe medzi 1,6 a 10 % [5]. V nedávno uverejnenej štúdii z Južnej Ameriky má deficit vitamínu B12 17,8 % a hraničné hodnoty 19,3 % populácie [6].

Všeobecný lekár pre dospelých (VLD) má v systéme zdravotnej starostlivosti jedinečné postavenie. Naše ambulancie sú prvým (a často jediným dostupným) miestom, kam prichádza pacient so všetkými zdravotnými (i sociálnymi) problémami. Máme možnosť pravidelne realizovať komplexné preventívne prehliadky a sme to práve my, kto by mal plniť funkciu koordinátora multidiscipilárnej, na potreby pacienta orientovanej zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na komplexnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti je to práve VLD, kto má (alebo by mal mať) rozhodujúcu úlohu pri odhaľovaní možného deficitu vitamínu B12.

U každého pacienta, u ktorého na základe anamnestického rozboru a klinických prejavov má VLD podozrenie na možnosť prítomnosti deficitu vitamínu B12, je potrebné laboratórne stanoviť hladinu vitamínu B12. Pri potvrdenom deficite treba začať okamžite liečiť.

FYZIOLOGICKÉ POZNÁMKY

Pre porozumenie klinických súvislostí, príčin i dôsledkov deficitu vitamínu B12 je potrebné stručne spomenúť základné biochemické a fyziologické poznatky.
Vitamín B12 je súhrný názov pre skupinu chemicky príbuzných zlúčenín kobalamínov, ktoré sú kofaktormi 2 enzýmov:

  1. enzýmu katalyzujúceho syntézu metionínu z kyseliny listovej a homocysteínu (konverzia homocysteínu na metionín) a
  2. enzýmu katalyzujúceho syntézu sukcinyl-CoA z metylmalonyl-CoA a biotínu (premena metylmalonylCoA na sukcinyl-CoA) [1,7–10]. Nedostatok vitamínu B12 spôsobuje zníženie funkcie týchto enzýmových systémov, to vedie k hromadeniu homocysteínu a kyseliny metylmalónovej (MMA) v organizme a zodpovedá za klinické prejavy deficitu vitamínu B12 [9].

Vitamín B12 je vo vode rozpustný, esenciálny (netvorí sa v ľudskom organizme) vitamín, ktorý sa musí dopĺňať externe. Jediným zdrojom pre ľudí sú potraviny živočíšneho pôvodu.

Denná potreba a zásoby v organizme sú uvedené v tab. 1.

Denná potreba vitamínu B12 je ľahko splniteľný limit u ľudí, ktorí sa stravujú pestro a konzumujú živočíšne produkty. Avšak je potrebné pripomenúť, že nároky a potreby sa líšia v závislosti od veku a fyziologického stavu organizmu. Sú zvýšené v určitých špecifických situáciách, napríklad pri pravidelnom (extrémnom) fyzickom výkone, v období rastu, v gravidite, počas laktácie alebo v rekonvalescencii. Zásoby v organizme vydržia niekoľko rokov, a preto sa nedostatok vitamínu B12 klinicky prejaví iba po dlhom období jeho nedostatočného doplňovania (5–10 rokov) [2,5,7,9].

Živočíšne zdroje vitamínu B12 sú zhrnuté v tab. 2.

Rastlinné zdroje obsahujú len minimálne stopové množstvá vitamínu B12 (tab. 3) a nepokrývajú dennú potrebu. Neexistujú žiadne bezpečné prirodzené rastlinné zdroje, a preto u vegánov nie je možné dosiahnuť potrebný denný limit vitamínu B12 [7].

Aktívna absorpcia vitamínu B12 je veľmi komplexný proces a porucha či kombinácia porúch na ktorejkoľvek úrovni môže spôsobiť vznik deficitu vitamínu B12 a spolupodieľať sa na ňom. Absorpcia, enterohepatálna cirkulácia a intracelulárny metabolizmus kyanokobalamínu sú podrobne znázornené na obr. 1.

Okrem aktívnej absorpcie sú dôkazy o existencii alternatívneho systému − pasívneho transportu difúziou. Ide o systém nezávislý od prítomnosti vnútorného faktora [9].
Pasívny transport – difúzia vitamínu B12 sa začína už v jejune, v závislosti od množstva dostupného vitamínu B12. Čím vyššia je jeho dávka, tým k intezívnejšej (silnejšej) difúzii dochádza. Vzhľadom na obsah vitamínu B12 v potrave živočíšneho pôvodu (5–10 μg/denne) je tento systém v prípade prirodzeného príjmu výrazne neefektívny. Môže sa však uplatniť a využiť pri perorálnej substitúcii za predpokladu dostatočne vysokej koncentrácie kyanokobalamínu v tráviacom trakte [9].

NÁVRH RACIONÁLNEHO MANAŽMENTU DEFICITU VÍTAMÍNU B12 V PRIMÁRNEJ PRAXI

Prioritnou úlohou VLD je myslieť na možnosť prítomnosti deficitu vitamínu B12 v klinickej praxi. Cieľom je identifkovať pacientov z rizikových skupín, a to aj tých, ktorí sú ešte asymptomatickí, neprehliadnuť pacientov, u ktorých sa deficit vitamínu B12 prejavuje „len“ iniciálnymi polymorfnými nešpecifickými ťažkosťami a absolútne nevyhnutné je diagnostikovať (rozpoznať) hypovitaminózu B12 u pacientov s rozvinutými typickými klinickými príznakmi. Skríning dospelých sa všeobecne neodporúča, avšak odporúča sa vyšetriť hladinu vitamínu B12 u každého pacienta, u ktorého identifikujeme jeden alebo viac rizikových faktorov deficitu vitamínu B12 (tab. 4) [4].

Z vyššie uvedeného prehľadu je zrejmé, že hypovitaminózou B12 sú najohrozenejší seniori, a preto je im potrebné venovať v primárnej praxi zvýšenú pozornosť. V starobe je deficit vitamínu B12 multifaktoriálne podmienený, kombinujú sa viaceré príčiny. Znížený príjem potravou môže byť výsledkom nielen nižšieho ekonomického potenciálu a sociálnej odkázanosti (chudoba, osamelosť, inštitucionalizácia), ale aj obmedzenej psychickej a somatickej funkčnej zdatnosti. Rôzny stupeň senzorických porúch (strata zraku, sluchu…), motorický a kognitívny deficit (zhoršená obratnosť a pohyblivosť, úplná imobilita, poruchy pamäti a myslenia, fyziologická − vekom podmienená anorexia), štrukturálne a funkčné zmeny orgánov, komorbidity, polyfarmácia, polypragmázia, to všetko spolu vytvára „malígny koktail“ zníženého príjmu, malabsorpcie a maldigescie vitamínu B12 v geriatrickej populácii.

Ohrozenou populáciou sú aj ľudia, ktorí z akéhokoľvek dôvodu obmedzujú v stravovaní mäso alebo potraviny živočíšneho pôvodu. Tento typ moderného spôsobu stravovania má rýchlo rastúci trend najmä u mladších dospelých.

Mimoriadne veľkou rizikovou skupinou populácie z hľadiska nedostatku vitamínu B12 sú aj diabetici. Kombinuje sa porucha metabolizmu vitamínov a medikamentózna liečba metformínom [14]. Pre klinickú prax je veľmi dôležité zdôrazniť, že riziko vzniku deficitu vitamínu B12 priamo závisí od dávky a dĺžky užívania metformínu. Vyjadruje ho tzv. MUI (metformin usage index), ktorý je rýchle použiteľnou praktickou pomôckou odhadu rizika (obr. 2).

Mechanizmus metformínom indukovaného deficitu je komplexný, podrobnejšie je znázornený na obr. 3.

KLINICKÉ PRÍZNAKY DEFICITU VITAMÍNU B12

Klinické príznaky deficitu vitamínu B12 sú rôzne a varírujú od relatívne nezávažných, až po veľmi závažné, potenciálne invalidizujúce.
Klinické podozrenie na prítomnosť deficitu vitamínu B12 by mali vzbudiť nasledujúce subjektívne a objektívne príznaky [1,3,4,7,10,13,16,17]:

1. Polymorfné nešpecifické ťažkosti:

2. Hematologické príznaky

(výsledok poruchy syntézy DNA hemopoetických buniek asynchróniou medzi dozrievaním cytoplazmy a jadra, zrelá cytoplazma/nezrelé jadro; v kostnej dreni vznikajú abnormálne veľké bunky s jemným nezrelým jadrom, pri- čom postihnutý je najmä erytroidný rad, v ťažkých prípadoch aj biely rad a trombocyty):

3. Neurologické a neuropsychiatrické príznaky

(výsledok demyelinizačných procesov v mieche a poruchy metabolizmu fosfolipidov, spôsobujúcich ťažkú dysfunkciu centrálneho a periférneho nervového systému):

4. Kožné príznaky

(výsledok porušenej obnovy a proliferácie buniek, porúch krvotvorby, autoimunity):

5. Gastrointestinálne príznaky

(príznaky ochorenia, ktoré deficit vitamínu B12 spôsobujú či prehlbujú) – meteorizmus, anorexia, chudnutie, pyróza, bolesti brucha, hnačky, obstipácie:

6. Hyperhomocysteinémia

(výsledok hromadenia homocysteínu) – zvýšené riziko vývoja a progresie aterosklerózy, osteoporózy, venózneho tromboembolizmu, spontánny potrat.

7. Mužská a ženská neplodnosť

8. Degenerácia makuly

Klinické prejavy deficitu vitamínu B12 sú veľmi nešpecifické a heterogénne, čo môže viesť k stanoveniu nesprávnej diagnózy so všetkými negatívnymi dôsledkami. V praxi sa najčastejšie stretávame s indikovaním neadekvátnej farmakologickej terapie (nadužívanie psychofarmák, potencovanie liečby srdcového zlyhávania, chronických pľúcnych ochorení…) alebo nepotrebných vyšetrení. Diagnostické ťažkosti by nemali robiť typické hematologické a neurologické prejavy, ktoré sú však relatívne menej časté [11].

Problémom sú atypické alebo nešpecifické prejavy, ktoré sú v klinickej praxi častejšie. Je potrebné zdôrazniť, že údaje z početných štúdií dokazujú, že aj pacienti s nižšími normálnymi, resp. hraničnými hodnotami môžu mať klinické prejavy deficitu vitamínu B12 [1].

Deficit vitamínu B12 sa najoptimálnejšie diagnostikuje pomocou kombinácie laboratórnych testov (stanovenie hladiny sérového kobalamínu, homocysteínu, holotranskobalamínu a hladiny kyseliny metylmalónovej) [1,4,11,13]. V našich podmienkach má VLD možnosť pri klinickom podozrení na deficit vitamínu B12 stanoviť hladinu sérového kobalamínu. Hodnoty menej ako 200 ng/l znamenajú významný deficit B12 a spravidla ich sprevádza vyznačená klinická symptomatológia. Hodnoty od 298 do 350 pg/ml (pozn. pg/ml = ng/l) predstavujú tzv. sivú zónu, v ktorej už môžu byť taktiež vyznačené klinické ťažkosti [18].

Súčasťou optimálneho manažmentu pacienta s potvrdenou diagnózou deficitu vitamínu B12 je okamžitá liečba už v ambulancii praktického lekára.

Všeobecným princípom terapie je zásada, že všetci jedinci s dokázaným deficitom vitamínu B12 majú byť liečení, pokiaľ neexistuje vážny dôvod, prečo tak neurobiť (paliatíva, nespolupráca pacienta…). Urgentnosť korekcie závisí od klinického obrazu.

Pri náhodnom asymptomatickom laboratórnom náleze, napríklad pri cielenom skríningu rizikového pacienta alebo pri pomalom rozvoji nešpecifickej symptomatológie je možné doplniť nedostatok vitamínu B12 v priebehu niekoľkých týždňov [7]. Prioritizujeme neinvazívnu perorálnu formu substitučnej terapie. Existujú rôzne dávkovacie terapeutické schémy perorálnej ( p. o.) liečby kyanokobalamínom, z pohľadu VLD je praktická schéma autorov Sanz-Cuesta et al. uvedená v tab. 5.

Pri symptomatickej anémii, závažnej neuropsychiatrickej manifestácii alebo v gravidite je potrebné, aby doplnenie deficitu vitamínu B12 prebiehalo rýchlejšie. Odporúča sa počiatočné parenterálne podanie, ktoré môže začať VLD už na svojej ambulancii podaním 1 000 μg kyanokobalamínu intramuskulárne. Následne odošle pacienta k príslušnému špecialistovi (hematológ, neurológ), v ktorého plnej kompetencii je manažment stavov vyžadujúcich intenzívnejšie klinické a laboratórne monitorovanie odpovede na liečbu. Pacienti môžu prejsť na perorálnu formu susbtitúcie po vymiznutí symptómov hypovitaminózy B12 [7]. Pri anémii efektívna substitúcia upraví krvný obraz za 2 mesiace, k zlepšeniu/vymiznutiu neurologickej symptomatológie dochádza za 6 mesiacov [1].

Trvanie liečby závisí od toho, či je pôvodná príčina nedostatku vitamínu B12 reverzibilná, alebo ireverzibilná. Ak ide o nezvratný stav, pacienti potrebujú doživotnú substitúciu. Pri reverzibilnej príčine je možné, po dosiahnutí optimálnej saturácie a vymiznutí klinickej symptomatológie, suplementáciu prerušiť alebo ukončiť [4,7].

PREVALENCIA DEFICITU VITAMÍNU B12 V AMBULANCII VLD

Tab. 6. popisuje vlastné výsledky výskytu deficitu vitamínu B12 v ambulancii VLD.

Do súboru boli zaradení pacienti, ktorí boli vyšetrení na našej ambulancii v období posledných 24 kalendárnych mesiacov v rámci bežného vyšetrenia alebo preventívnej prehliadky a u ktorých sme identifikovali niektorý alebo viaceré príznaky súvisiace s deficitom vitamínu B12; súčasne sme u nich nedostatok vitamínu B12 potvrdili laboratórnym vyšetrením. Za závažný deficit vitamínu B12 sme považovali sérovú hladinu kobalamínu < 200 ng/l, za nízku hladinu medzi 200 a 300 ng/l. Počet pacientov spĺňajúcich uvedené kritériá bol 264, čo predstavuje 17,6 % z celkového počtu registrovaných pacientov. Do súboru neboli zaradení asymptomatickí pacienti z rizikových skupín.

Diskusia

Deficit vitamínu B12 je v bežnej populácii častým nálezom a vzhľadom na známy vzostup ochorení a rizikových stavov asociovaných s jeho deficitom môžeme do budúcna predpokladať stúpajúci trend prevalencie a incidencie hypovitaminózy B12. Všetky relevantné štatistické ukazovatele potvrdzujú zrýchľujúci sa proces starnutia populácie a významný nárast populácie nad 65 rokov. Prognózy konštatujú, že v roku 2060 bude každý tretí obyvateľ v Slovenskej republike v geriatrickom veku [20].

V kontexte nedostatku vitamínu B12 sa významne uplatňuje pandemické šírenie cukrovky a s tým súvisiace používanie metformínu ako prvolíniovej antidiabetickej terapie, a to aj u pacientov s prediabetom / inzulínovou rezistenciou / syndrómom polycystických ovárií [12].

Rastúci trend môžeme pozorovať aj v zmene stravovacích návykov našej spoločnosti a v náraste populácie, ktorá nekonzumuje živočíšne výrobky alebo ich v stravovaní obmedzuje.

Záchyt vysokého počtu pacientov s deficitom vitamínu B12 v mojej ambulancii súvisí najmä s faktom, že v pandemickom období covidu-19 som vyšetrila vysoké počty pacientov sťažujúcich sa na výraznú únavu, poruchu koncentrácie, nevýkonnosť, insomniu, zhoršenie depresie, vypadávanie vlasov, palpitácie a pod. Práve u týchto pacientov som v rámci diferenciálnej diagnostiky vyšetrovala aj hladinu sérového kobalamínu, ktorá bola u mnohých z nich významne znížená. Pandémia covidu-19 a prekonanie kovidovej infekcie tak pomohli „demaskovať“ nedostatok vitamínu B12, ktorý sa u pacientov (tých, ktorí infekciu prekonali) spolupodieľal na akcentácii ťažkostí tzv. postkovidového syndrómu.

ZÁVER (ODPORUČENIE DO PRIMÁRNEJ PRAXE)

Ambulancie všeobecných lekárov pre dospelých sú významným článkom nášho zdravotného systému v starostlivosti o zdravú populáciu ako i o chronických pacientov. VLD má prístup „k celej populácii dospelých“, má nezastupiteľnú preventívnu i liečebno-preventívnu úlohu, dispenzarizuje chronicky chorých, zabezpečuje komplexný multidisciplinárny manažment pacienta.

V odhaľovaní hypovitaminózy B12 máme kľúčovú úlohu pri včasnom odhalení hroziaceho / subklinického / klinicky manifestovaného deficitu a začatí terapie. Nesmieme podceňovať možnosť výskytu deficitu vitamínu B12 u našich pacientov vo všetkých vekových kategóriách. Najdôležitejšou úlohou je včas rozpoznať nedostatok vitamínu B12 ako príčinu / spolupodieľajúcu sa príčinu ťažkostí pacienta a myslieť naň najmä v rizikových skupinách. Aktívne by sme mali vyšetrovať hladinu vitamínu B12 u všetkých pacientov z rizikových skupín / s komorbiditami asociovanými s deficitom vitamínu B12 / s neurologickými príznakmi / hematologickými príznakmi typickými pre deficit tohto esenciálneho vitamínu. Zahrňme vyšetrenie hladiny vitamínu B12 do diferenciálno-diagnostického uvažovania aj u pacientov s rôznymi nešpecifickými polymorfnými ťažkosťami. Pri potvrdenom deficite začnime liečiť.

Literatúra

1. Stabler SP. Clinical practice. Vitamin B12 deficiency. N Engl J Med 2013; 368 (2): 149–160. doi: 10.1056/NEJMcp1113996.
2. Azzini A, Raguzzini A, Polito A. A brief review on vitamin B12 deficiency looking at some case study reports in adults. Int J Mol Sci 2021; 22 (18): 9694. doi: 10.3390/ijm22189694.
3. Infante M, Leoni M, Caprio M et al. Long-term metformin therapy and vitamin B12 deficiency: an association to bear in mind. World J Diabetes 2021; 12 (7): 916–931. doi: 10.4239/wjd.v12. i7.916.
4. Langan RC, Goodbred AJ. Vitamin B12 deficiency: recognition and management. Am Fam Physician 2017; 96 (6): 384–389.
5. Rakuša ŽT, Roškar R, Hickey N et al. Vitamin B12 in foods, food supplements, and medicines – a review of its role and properties with a focus on its stability. Molecules 2022; 28 (1): 240. doi: 10.3390/molecules28010240.
6. Vargas-Uricoechea H, Nogueira JP, Pinzón-Fernández MV et al. Population status of vitamin B12 values in the general population and in individuals with type 2 diabetes, in Southwestern Colombia. Nutrients 2023; 15 (10): 2357. doi: 10.3390/nu15102357.
7. Chudej J, Sokol J, Hrnčár M et al. Deficit vitamínu B12 – príčiny, možnosti liečby, bezpečnosť u onkologických pacientov. Súč Klin Pr 2023; 1: 5–12.
8. Matthew AR, Di Matteo G, La Rosa P et al. Vitamin B12 deficiency and the nervous system: beyond metabolic decompensation – comparing biological models and gaining new insights into molecular and cellular mechanisms. Int J Mol Sci 2024; 25 (1): 590. doi: 10.3390/ijms25010590.
9. Green R. Vitamin B12 deficiency from the perspective of a practicing hematologist. Blood 2017; 129 (19): 2603–2611. doi: 10.1182/blood-2016-10-569186.
10. Martinka I, Špalek P. Neurologické prejavy deficitu vitamínu B12. Via Pract 2017; 14 (3): 135–139.
11. Green R, Allen LH, Bjorke-Monsen AL et al. Vitamin B12 deficiency. Nat Rev Dis Primers 2017; 3: 17040. doi: 10.1038/nrdp.2017.40.
12. Hahn A, Ströhle A, Wolters M. Ernährung: Physiologische Grundlagen, Prävention, Therapie. Stuttgart: Wissenschaftliche Verlagsgesellschaft 2016.
13. Češka R. Multidisciplinární zkušenost s perorální léčbou nedostatku vitaminu B12. Vnitř Lék 2023; 69 (Suppl A): 61–66.
14. Kvapil M. Deficit vitaminu B12 u pacientu s diabetes mellitus. Vnitř Lék 2023; 69 (Suppl A): 61–66.
15. Shivaprasad C, Gautham K, Ramdas B et al. Metformin usage index and assessment of vitamin B12 deficiency among metfromin and non-metformin users with type 2 diabetes mellitus. Acta Diabetol 2020; 57 (9): 1073–1080. doi: 10.1007/s00592-020-01526-4.
16. Bennett M. Vitamin B12 deficiency, infertility and recurrent fetal loss. J Reprod Med 2001; 46 (3): 209–212.
17. Lukáš M, Kaštylová K. Perorální suplementace vitaminem B12 u pacientu s Crohnovou nemocí. Vnitř Lék 2023; 69 (Suppl A): 61–66.
18. Jatoi S, Hafeez D, Riaz S et al. Low vitamin B12 levels: an underestimated cause of minimal cognitive impairment and dementia. Cureus 2020; 12 (2): e6976. doi: 10.7759/cureus.6976.
19. Sanz-Cuesta T, Escortell-Mayor E, Cura-Gonzalez I et al. Oral versus intramuscular administration of vitamin B12 for vitamin B12 deficiency in primary care: a pragmatic, randomised, non-inferiority clinical trial (OB12). BMJ Open 2020; 10 (8): e033687. doi: 10.1136/bmjopen-2019-033687.
20. Bartošovič I, Ťažká A, Bartošovičová D. Demografické aspekty starnutia populácie Slovenska. Geriatria 2014; 20 (3): 125–130.

MUDr. Romana Compagnon
Ambulancia všeobecného lekára pre dospelých, Bratislava
romanacompagnon@yahoo.com

Autorka článku nedeklarovala žiaden konflikt záujmov.

SKP 2025-01_compagnon_lock.pdf (504 KiB)