Liečba dyslipidémie pri diabetes mellitus 2. typu a metabolickom syndróme fibrátmi z pohľadu medicíny dôkazov
prof. MUDr. Ivan Tkáč, Ph.D.
Súč Klin Pr 2006; 2: 10–14
Súhrn
Aterogénna dyslipidémia pri metabolickom syndróme (DLPMS) postihuje väčšinu pacientov s metabolickým syndrómom (MS) alebo diabetes mellitus 2. typu (DM2) a je charakterizovaná zvýšením hladiny triacylglycerolov (TAG), zníženou hladinou HDL cholesterolu (HDL-Ch), ako aj dominanciou malých, denzných častíc LDL. Fibráty sa na základe svojho účinku javia ako vhodný liek na ovplyvnenie tohto druhu dyslipidémie. Doteraz vykonané angiografické štúdie LOCAT a DAIS ukázali spomalenie progresie koronárnej aterosklerózy pri liečbe fibrátom pri tomto type dyslipidémie. Súčasné odporúčania pre klinickú prax doteraz vychádzali z post-hoc analýz endpointových štúdií s gemfibrozilom (VA-HIT) a bezafibrátom (BIP), ktoré ukázali zníženie kardiovaskulárnej a cerebrovaskulárnej morbidity v podskupinách pacientov s diabetom 2. typu a pacientov s MS. Štúdia Fenofibrate Intervention and Event Lowering in Diabetes (FIELD) bola prvou randomizovanou štúdiou cielene zameranou na diabetikov 2. typu a bolo do nej zaradených 9 795 pacientov, ktorí boli randomizovaní na liečbu mikronizovaným fenofibrátom alebo placebom, pričom medián sledovania bol 5 rokov. Liečba fenofibrátom viedla k signifikantnému zníženiu incidencie nefatálneho infarktu myokardu o 24 %. V podskupine diabetikov bez predchádzajúceho kardiovaskulárneho ochorenia viedla liečba fenofibrátom k signifikantnému zníženiu incidencie všetkých kardiovaskulárnych príhod o 19 %. Na základe uvedených výsledkov štúdií sú fibráty indikované v liečbe u tých diabetikov 2. typu alebo pacientov s metabolickým syndrómom, ktorí majú nižšie ako cieľové hladiny LDL cholestesterolu, či už spontánne, alebo po liečbe statínom. Ako liečba prvej voľby sú fibráty indikované u pacientov s hypertriacylglycerolémiou > 4,5 mmol/l. Autor odporúča modifikovať cieľovú hladinu triacylglycerolov na <1,5 mmol/l na základe uvedených štúdií.
Kľúčové slová
fibráty – aterogénna dyslipidémia – diabetes mellitus 2. typu – metabolický syndróm – medicína dôkazov
Summary
Atherogenic dyslipidemia of metabolic syndrome (DLPMS) affects in the majority of cases patients with the metabolic syndrome (MS) or type 2 diabetes mellitus (DM2). It is characterized by both increased triglyceride (TG) and decreased HDL cholesterol (HDLC) level, and by the predominance of small, dense LDL particles. Based on the mechanism of action fibrates appear as suitable drugs for treatment of this type of dyslipidemia. The LOCAT and DAIS angiographic studies have shown slower progression of coronary atherosclerosis with fibrate treatment. Current clinical guidelines are based mainly on post-hoc analyses of endpoint studies with gemfibrozil (VA-HIT) and bezafibrate (BIP), which have shown reduction in cardiovascular and cerebrovascular morbidity in subgroups of patients with type 2 diabetes and MS. Fenofibrate Intervention and Event Lowering in Diabetes (FIELD) study was the first randomized trial, which focused primarily on patients with type 2 diabetes. 9 795 patients were included in the study and randomized for treatment with micronized fenofibrate or placebo. The median follow-up was 5 years. Treatment with fenofibrate led to a significant reduction in the incidence of non-fatal myocardial infarction by 24 %. A significant 19% reduction of all cardiovascular endpoints was observed in the subgroup of diabetic. Based on the results of the above-mentioned studies fibrates are indicated in the treatment of those patients with type 2 diabetes or metabolic syndrome, whose LDL cholesterol levels are lower than recommended, either spontanousely or after statin treatment. Fibrates could be the first choice drugs in patients with high triglyceride level > 4.5 mmol/l. Target triglyceride level modification to < 1.5 mmol/l is recommended based on the above-mentioned studies.
Keywords
fibrates – atherogenic dyslipidemia – type 2 diabetes mellitus – metabolic syndrome – evidence-based medicine