Garantovaný autodidaktický test
Garantovaný autodidaktický test je oficiálna vzdelávacia aktivita. Akreditačná rada Slovenskej lekárskej komory udeľuje až 2 kredity za jeden test.
Trvanie vzdelávacej aktivity „autodidaktický test“: Testy distribuované prostredníctvom časopisu Súčasná klinická prax 2022/2 (ISSN 1214-7036) možno riešiť od 14. mája 2022 do 31. augusta 2022.
Pridelené kredity budú úspešným riešiteľom registrovaným v SLK pripísané podľa zoznamu riešiteľov do 31. 10. 2022. Na pripísanie je nevyhnutné presne uviesť meno lekára a ID na návratku. Certifikáty s udeleným počtom kreditov budú ostatným riešiteľom zaslané do 30. novembra 2022.
Ohodnotenie testu:
91–100% úspešnosť riešenia 2 kredity
80–90% úspešnosť riešenia 1 kredit
menej ako 80% úspešnosť riešenia 0 kreditov
Informácia pre lekárnika
Na základe platných pokynov Slovenskej lekárnickej komory je test možné vyplniť len elektronicky na stránke education.adcc.sk pod názvom Súčasná klinická prax 2022/1. V prípade, ak autodidaktický test na internete riešite po prvý raz, je potrebné sa na začiatku zaregistrovať. Akékoľvek otázky konzultujte na adrese info@pharminfo.sk.
Autodidaktický test je možné riešiť od 14. 5. 2022 do 10. 7. 2022. Potvrdenie o úspešnom absolvovaní testu Vám bude zaslané automaticky na Vami zadanú e-mailovú adresu.
Informácia pre lekára
Testové otázky k článkom zverejneným v časopise SÚČASNÁ KLINICKÁ PRAX 2022/1
Označte správnu odpoveď!
1. V prípade akútnej ischemickej mozgovej príhody s relevantným deficitom u pacientov s liečbou NOAK sa trombolýza:
a) nemôže podať nikdy
b) môže sa podať, ak posledný príjem NOAK bol > 48 hodín a zároveň je funkcia obličiek normálna
c) nemôže sa podať, ak pacient s normálnou funkciou obličiek dostáva apixabán, edoxabán alebo rivaroxabán a od posledného príjmu NOAK uplynulo 24–48 hodín
d) môže sa podať, ale vždy je nutné podať idarucizumab
2. Dávku apixabánu je nutné redukovať na 2,5 mg 2-krát denne:
a) ak dve podmienky z troch sú splnené: váha ≤ 60 kg, vek ≥ 80 rokov, kreatinín v sére ≥ 133 μmol/l (1,5 mg/dl) alebo ak CrCI je 15–29 ml/min
b) ak je váha ≤ 60 kg alebo CrCI 15–49 ml/min alebo prebieha konkomitantná terapia so silným P-Gp inhibítorom
c) ak je CrCI ≤ 15–49 ml/min
d) ak je vek ≥ 80 rokov, prítomná konkomitatná liečba verapamilom, zvýšené riziko krvácania z gastrointestinálneho traktu
3. Reiniciácia antikoagulačnej terapie po CMP s pretrvávajúcim miernym neurologickým deficitom, ale s klinickým zlepšením, je možná po:
a) > 3 dňoch
b) ≥ 6–8 dňoch
c) 1–3 dňoch
d) už po 1 dni
4. Mozog pacientov s AD (Alzheimerova choroba) je v stave inzulínovej rezistencie a rozvrátenej energetickej homeostázy. Aj preto sa v súčasnosti hovorí o AD ako o:
a) nervovej inzulínovej rezistencii
b) ochorení diabetes mellitus 3. typu
c) cukrovke
d) mozgovej hmle
5. Inzulín je syntetizovaný aj v mozgu:
a) nie, len v pankrease
b) len v mozgovom kmeni
c) áno, malé množstvo z celkového inzulínu sa syntetizuje v mozgu
d) v mozgu nie, ale v ostatných štruktúrach CNS
6. Možno AD považovať za:
a) neurodegeneratívne ochorenie, neuroendokrinologické ochorenie, neurometabolické ochorenie a inzulínopatiu
b) infekčné ochorenie
c) priónové ochorenie
d) dedičné demyelinizačné ochorenie s nástupom vo vyššom veku
7. Ktorá signálna dráha a ktorý signálny uzol sú kľúčové pre „vnímanie“ a funkciu inzulínu v bunke:
a) PDE3b – PKA; PKA signálny uzol
b) G-proteín – adenylátcykláza – PKA; PKA signálny uzol
c) PKB – GSK3; GSK3 signálny uzol
d) IR – PI3K – PDK1 – Akt/PKB; Akt/PKB signálny uzol
8. Aké preventívne opatrenia s cieľom minimalizovať pravdepodobnosť nástupu AD vo vyššom veku môžeme odporučiť už dnes pacientom v produktívnom veku:
a) opatrenia identické ako v prevencii DMT2, inzulínovej rezistencie, obezity a kardiovaskulárnych ochorení
b) vytrvalostný beh
c) hladovku
d) transplantáciu črevného mikrobiómu, nízkokalorickú diétu, vysoký príjem vlákniny a suplementáciu železa a mangánu
9. Ako sa volajú bunky, ktoré sa podieľajú na stavbe HEB (hemato-encefalická bariéra) v mozgu a sú potenciálnym terapeutickým cieľom pre liečbu AD:
a) Cajalove bunky
b) pericyty (Rougetove bunky)
c) mikroglie
d) Purkyňove bunky
10. Nedostatek vitaminu B12 se může projevit:
a) perniciózní anemií
b) depresí a demencí
c) paresteziemi na dolních končetinách, podobnými diabetické neuropatii
d) všechny odpovědi jsou správně
11. Mezi skupiny ohrožené projevy nedostatku B12 nepatří:
a) senioři
b) mladí vegetariáni
c) pacienti s onemocněním ledvin
d) diabetici léčení metforminem
12. Jaká farmakokinetika jsou známa pro perorálně podaný vitamin B12:
a) pasivní
b) aktivní
c) pasivní i aktivní
d) aktivní, pomocí holotranskobalaminu
13. Jaké maximální jednorázové množství je možno absorbovat pomocí IF:
a) maximálně 1,5 µg
b) maximálně 1,5 mg
c) maximálně 1,5 g
d) minimálně 1,5 mg
14. Jaká dávka pro perorální podání je dostatečná pro efektivní aktivaci pasivního transportu:
a) 400 µg p. o.
b) 100 µg p. o.
c) 1 000 µg p. o.
d) 50 µg p. o.
15. Pasivní absorpce B12:
a) je nezávislá na přijaté dávce B12
b) je nižší se stoupající přijatou jednorázovou dávkou B12
c) je vyšší se stoupající přijatou jednorázovou dávkou B12
d) dávka není rozhodující
16. Odporúčania Európskej kardiologickej spoločnosti (2021) indikujú, že dve liečivá NOAK (DOAK) treba uprednostniť u chorých s predsieňovou fibriláciou a s nedávnym krvácaním. Ktoré sú to:
a) apixabán a rivaroxabán
b) dabigatran (obe dávky) a apixabán
c) dabigatran (110 mg dávka 2-krát denne) a apixabán
d) apixabán a edoxabán
17. V štúdii ARISTOPHANES sa hodnotila aj bezpečnosť liečby NOAK (DOAK). Čo bolo primárnym bezpečnostným end-pointom:
a) prítomnosť neznášanlivosti NOAK (DOAK)
b) prítomnosť krvácania u pacienta liečeného NOAK (DOAK)
c) prítomnosť významného krvácania
d) prítomnosť významného krvácania, osobitne gastrointestinálneho, intrakraniálneho či v inej lokalite
18. Posolstvo štúdie ARISTOPHANES:
a) Liečba (apixabán, dabigatran a rivaroxabán) pacientov s nevalvulárnou predsieňovou fibriláciou a vysokým rizikom výskytu gastrointestinálneho krvácania bola spojená s nižším rizikom výskytu cievnej mozgovej príhody a/alebo systémovej embolizácie než v ramene liečby warfarínom.
b) Apixabán a dabigatran sa pri liečbe spájali s nižším rizikom výskytu veľkého krvácania oproti liečbe warfarínom.
c) Liečba apixabánom mala nižšie riziko výskytu gastrointestinálneho krvácania (oproti liečbe warfarínom) a liečba rivaroxabánom mala riziko gastrointestinálneho krvácania vyššie než pri liečbe warfarínom.
d) Všetko vyššie uvedené platí.
19. Najčastejšou chronickou pečeňovou chorobou je MAFLD. Globálna prevalencia v bežnej populácii sa vyskytuje na úrovni:
a) cca 20–25 %
b) cca 30–35 %
c) cca 35–40 %
d) žiadne tvrdenie neplatí
20. Najspoľahlivejšie odlíšenie jednoduchej steatózy (NAFL) od progresívne sa správajúcej steatohepatitídy (NASH) poskytuje:
a) ultrasonografia
b) biopsia pečene
c) elastografia
d) aktivita transamináz
21. Základný pilier liečby MAFLD predstavujú:
a) statíny
b) inzulínové senzitizéry
c) režimové opatrenia
d) hepatoprotektíva