Magnézium v praxi lekárnika
doc. PharmDr. Daniela Mináriková, PhD., MSc., MUDr. Milan Grofik, PhD., PharmDr. Peter Stanko, MUDr. Michal Cibulka, PhD., PharmDr. Veronika Šimunková, PhD., MUDr. Andrea Vašková, MUDr. Anna Vachulová, PhD.
Súč Klin Pr 2020; 2: 5–17
Súhrn
Magnézium je esenciálny minerál zahrnutý do početných fyziologických procesov každej bunky. Epidemiologické štúdie potvrdzujú, že veľká časť populácie je v stave subklinického nedostatku magnézia, ktorý sa spája s kardiovaskulárnymi, neurologickými a gynekologickými poruchami. Lekárnik má možnosť aktívne riadiť suplementáciu magnéziom pri prevencii jeho deficitu, ako aj pri ochoreniach, ktoré sú s deficitom magnézia spojené. Na perorálnu suplementáciu sú vhodné organické soli magnézia, ktoré majú dobrú rozpustnosť vo vode. Nižšie jednorazové dávky magnézia podávané 2 – 3-krát denne umožňujú vyššiu resorpciu magnézia bez nežiaducich laxatívnych účinkov. Klinické zlepšenie vyžaduje dlhodobú suplementáciu. Pri výbere vhodného lieku je potrebné vziať do úvahy limitácie vyplývajúce zo zloženia rôznych liekov (vitamín B6, sodík, draslík).
Kľúčové slová
magnézium – suplementácia – deficit – lekárnik
Summary
Magnesium in the practice of a pharmacist. Magnesium is an essential mineral involved in numerous physiological processes of every cell. Epidemiological studies confirm that a large part of the population is in a state of subclinical magnesium deficiency, which is associated with cardiovascular, neurological and gynaecological disorders. A pharmacist can actively manage magnesium supplementation in preventing magnesium deficiency, as well as in diseases which are associated with magnesium deficiency. Organic magnesium salts with good water solubility are suitable for oral supplementation. Lower single doses of magnesium given 2–3 times a day allow a higher absorption of magnesium without adverse laxative effects. Clinical improvement requires long-term supplementation. When choosing a suitable drug, it is necessary to consider the limitations resulting from the composition of different drugs (vitamin B6, sodium, potassium).
Key words
magnesium – supplementation – deficit – pharmacist
MAGNÉZIUM – ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
U stavovcov, vrátane človeka, je magnézium štvrtý najzastúpenejší katión (Ca2+, Na+, K+, Mg2+) a druhý najzastúpenejší intracelulárny katión (K+, Mg2+). Je kofaktorom pre viac ako 300 enzymatických reakcií, z ktorých mnohé zahŕňajú tvorbu adenozíntrifosfátu. Magnézium reguluje transmembránový transport iných iónov, vrátane vápnika a draslíka, stabilizuje sekundárne štruktúry DNA a RNA, zaisťuje normálnu svalovú kontrakciu a relaxáciu, srdcový rytmus, cievny tonus, neurologické funkcie a proliferáciu buniek [1]. Živý organizmus, aj ľudský, optimálne funguje len pri zachovanej homeostáze všetkých makro- a mikronutientov. Homeostáza magnézia, nevyhnutná pre všetky procesy, ktorých sa magnézium zúčastňuje, je výsledkom dynamickej rovnováhy medzi príjmom a resorpciou magnézia z potravy, jeho uvoľňovaním z kosti, jeho zmien medzi intra- a extracelulárnym kompartmentom a jeho vylučovaním obličkami [2,3].
Pre človeka dnešných čias sa stáva typickým, že jeho organizmus sa nachádza v stave energetického nadbytku, ale zároveň chronického nedostatku mikroelementov, vrátane magnézia. Tento stav sa označuje ako subklinický, „tichý“ nedostatok, ktorý dlhodobo pretrváva bez typických vonkajších prejavov, avšak s devastačným účinkom na bunkovej úrovni. Na tomto podklade postupne dochádza k rozvoju procesov, vedúcich k chronickým ochoreniam a iným zdravotným poruchám [4]. Odhaduje sa, že v rozvinutých krajinách trpí subklinickým nedostatkom magnézia 10 – 30 % populácie [5]. Najčastejšou príčinou nedostatku magnézia je jeho deficit. Môže byť spôsobený buď nedostatočným príjmom, zvýšenou potrebou alebo zvýšenou exkréciou magnézia obličkami (tab. 1) [6,7]. Nedostatok magnézia môže spôsobovať aj jeho deplécia, čo je porucha regulácie jeho homeostázy.
Magnézium potrebujeme neustále prijímať z potravy, výborným zdrojom je pitná voda, pokiaľ má optimálne minerálne zloženie najmä s ohľadom na obsah magnézia, kalcia a celkovú tvrdosť. Bola publikovaná práca, ktorá preukázala spojitosť medzi nedostatočným obsahom týchto minerálov v dôsledku rôzneho geografického zloženia podzemných vôd a zdravotnými parametrami obyvateľstva na Slovensku. Nízky obsah magnézia, vápnika a ich spoločné zastúpenie (Mg2+ a Ca2+) korelovali s vyššou úmrtnosťou na kardiovaskulárne, onkologické a iné ochorenia [8].
Vo väčšine populácie sa celkový príjem magnézia za posledné desaťročia v dôsledku životného štýlu, spracovania potravín aj postupov v poľnohospodárstve výrazne znížil a nedosahuje odporúčanú dennú dávku [4]. Lekárnik by mal obzvlášť myslieť na to, že k nedostatku magnézia môžu prispievať aj niektoré lieky, ako sú u pacientov často a dlhodobo užívané diuretiká či inhibítory protónovej pumpy [9].
V súvislosti s deficitom magnézia sa zvyčajne používa aj pojem hypomagneziémia. Termín hypomagneziémia však znamená len fakt, že koncentrácia magnézia v plazme klesla pod spodnú referenčnú hodnotu 0,7 mmol/l. Za fyziologických okolností sa plazmatická koncentrácia magnézia pohybuje medzi 0,7 a 1,1 mmol/l [5,7]. V klinickej praxi stanovenie koncentrácie magnézia nemá významnú výpovednú hodnotu, oveľa dôležitejšia je klinická symptomatológia deficitu magnézia. Dôvodom je to, že plazmatický horčík predstavuje len asi 0,3 % jeho celkových telesných zásob a jeho fyziologická koncentrácia sa udržiava kompenzačnou činnosťou obličiek a mobilizáciou magnézia. Preto samotná normomagneziémia, ale ani hypermagneziémia nevylučujú deficit alebo depléciu magnézia v organizme, rovnako ako hypomagneziémia nemusí svedčiť o deplécii či deficite magnézia.
Nedostatok magnézia a jeho pretrvávanie spôsobuje závažné poruchy takmer všetkých fyziologických a biochemických procesov, ktoré vedú k neuromuskulárnej hyperexcitabilite a elektrokardiografickým abnormalitám s variabilnými klinickými symptómami (tab. 2). Spoločným znakom deficitu magnézia je aj súčasná hypokaliémia a hypokalciémia, ktorých liečba vyžaduje najprv účinnú suplementáciu magnézia [6,10].
S deficitom magnézia sa spájajú kardiovaskulárne a neurologické ochorenia, ale aj mnohé stavy v gynekológii a pôrodníctve. Lekárnik sa s nimi vo svojej praxi stretáva veľmi často, a preto by mal cielene a zodpovedne riešiť suplementáciu magnéziom pri prevencii jeho deficitu u rizikových pacientov a tiež liečiť deficit magnézia, ak k nemu došlo [1,7].
V tomto článku podávame prehľad najčastejších indikácií na suplementáciu magnéziom spolu s praktickými informáciami pri poskytovaní dispenzačného poradenstva, ako aj informácie potrebné pre zodpovedný výber prípravku s obsahom magnézia pre pacienta.
DISPENZAČNÁ ČINNOSŤ LEKÁRNIKA
Pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti si lekárnik musí uvedomiť, že jadrom jeho interakcie s akýmkoľvek návštevníkom lekárne je dispenzácia, nie samotný výdaj produktu (najčastejšie lieku). Dispenzácia je odborná, informačná a poradenská činnosť, týkajúca sa výdaja (nielen) liekov na lekársky predpis a bez lekárskeho predpisu (OTC, over-the-counter, voľnopredajné lieky) pri asistovanom samoliečení [11]. Odporúča sa štruktúrovaná forma dispenzácie, ktorá zahŕňa dispenzačnú analýzu pacienta, resp. jeho zdravotného problému, dispenzačné minimum, optimalizovanú dispenzáciu a ďalšie dispenzačné aktivity expedienta (tab. 3) [12]. Tento postup platí bez ohľadu na „požiadavku“, resp. dôvod, s ktorým návštevník prichádza do lekárne (žiada si konkrétny prípravok alebo „niečo“ na svoj problém), a tiež bez ohľadu na to, či ide o lekárom riadenú liečbu (pacient má liek s obsahom magnézia predpísaný na lekársky predpis alebo mu lekár odporúča „kúpiť si“ magnézium), o samoliečenie (pacient má určité symptómy svedčiace o nedostatku magnézia), alebo ide o iný dôvod, nevyžadujúci si liečbu, ale nefarmakologickú úpravu (v tomto prípade nejde o „pacienta“, môže ísť napr. o doplnenie prirodzenej stravy pri tlmení stresu či pri nadmernej fyzickej záťaži organizmu). Treba si všimnúť, že kým dispenzačná analýza zahŕňa identifikáciu a vyžaduje si získanie informácií kladením vhodných otázok, ďalšie časti predstavujú informácie poskytované samotným expedientom (lekárnikom a v prípade voľnopredajných liekov a doplnkového sortimentu aj farmaceutickým laborantom). Celú túto interakciu musí proaktívne viesť expedient, musí byť časovo primeraná a obsahovo účelná, preto kladie vysoké nároky na odborné znalosti a komunikačné zručnosti expedienta. Mala by sa cielene učiť a trénovať nielen v rámci pregraduálneho, ale aj postgraduálneho vzdelávania. Vhodným spôsobom je tzv. dispenzačný trenažér. Publikovali sa práce, ktoré sledovali tento proces v reálnej praxi metódou mystery shopping a poukázali na jeho nedostatky [13].
VÝBER PRÍPRAVKU S OBSAHOM MAGNÉZIA
Ak sa expedient uistí, že je vhodné až nutné užívať magnézium, je jeho prioritnou úlohou navrhnúť optimálny prípravok s obsahom magnézia. Dnes je na trhu dostupných niekoľko desiatok takýchto prípravkov a lekárnik by mal v prvom rade rozlíšiť, či treba užívať liek alebo výživový doplnok s obsahom magnézia. Jednoduché pravidlo hovorí, že na liečbu je vždy určený liek a potvrdzujú to aj definície lieku a výživového doplnku. Liek, a to bez ohľadu na to, či je viazaný na predpis, alebo je voľnopredajný (OTC liek), vždy obsahuje liečivo alebo zmes liečiv s potenciálom farmakologického účinku; daný liek preukázal svoju kvalitu, účinnosť a bezpečnosť klinickým skúšaním a podlieha farmakovigilancii počas celej doby jeho používania v klinickej praxi [14]. Výživové doplnky obsahujú koncentrované množstvá vitamínov, minerálov a iných povolených látok, ktorých užívanie má doplniť ich prirodzený príjem z potravy, ak to nie je možné dosiahnuť konzumáciou vyváženej a pestrej stravy [15,16]. Výživové doplnky nemajú preventívne, diagnostické ani liečebné účinky, ale ich užívanie môže prispieť k zdravému fungovaniu organizmu. V prípade liekov sú vždy stanovené indikácie na ich použitie, pri výživových doplnkoch nájdeme iba zdravotné tvrdenia o ich možnom prínose. Základné rozdiely medzi liekom a výživovým doplnkom sú uvedené v tab. 4 [17]. Expedient by si mal uvedomiť, že ak namiesto výživového doplnku na doplnenie príjmu magnézia z prirodzenej stravy odporúča OTC liek, nie je to nevýhodné riešenie. Avšak ak namiesto lieku, pri liečbe alebo prevencii deficitu magnézia, odporúča výživový doplnok, nie je to odborne správne rozhodnutie. Pri výživových doplnkoch s obsahom magnézia treba mať na zreteli aj to, že často ide o kombinované prípravky s obsahom viacerých minerálov, ktoré vzájomne nevýhodne ovplyvňujú vstrebávanie magnézia (napr. súčasná prítomnosť Mg, Zn, Fe, Ca).
VÝBER VHODNÉHO LIEKU S OBSAHOM MAGNÉZIA
Lieky, obsahujúce magnézium, patria do ATC skupiny A12CC Iné minerálne doplnky – horčík. Kým intravenózne prípravky sú vhodné len v akútnych indikáciách (tetanický záchvat, epileptický záchvat, migrenózny záchvat), na preventívnu suplementáciu a aj na adjuvantnú liečbu nedostatku magnézia sa užívajú perorálne lieky [7]. Ide prevažne o voľnopredajné lieky, čo podčiarkuje pozíciu lekárnika ako jediného odborníka pri výbere vhodného lieku. Základný prehľad liekov s obsahom magnézia podľa ich Súhrnu charakteristických vlastností je v tab. 5 [18–24 ].
Prvým predpokladom pre účinnú a bezpečnú liečbu pacienta je správny výber lieku, druhým sú správne dispenzačné informácie o dávke, dĺžke a spôsobe užívania lieku, a to samozrejme za predpokladu, že ich pacient bude reálne dodržiavať. Podstatou suplementácie magnéziom je dodanie magnézia do organizmu, čím sa dosiahne jeho fyziologická homeostáza a riešia sa klinické prejavy jeho nedostatku. Magnézium sa z perorálnej liekovej formy musí účinne vstrebať v podobe dvojmocných katiónov Mg2+. Vstrebávanie magnézia ovplyvňuje najmä:
- typ Mg2+ zlúčeniny,
- dávka jednorazovo prijatého Mg2+,
- množstvo elementárneho Mg2+.
Z iných faktorov to sú farmaceutická forma (tableta, kapsula, granulát a pod.), súčasný príjem potravy (negatívny vplyv má nízky príjem bielkovín, vysoký príjem tukov, pH čreva, anióny so sklonom k zrážaniu, napr. fytáty, fosfáty, oxaláty, vysoký príjem kompetitívne pôsobiacich iónov, napr. kalcia, sodíka), ako aj status magnézia v organizme. Všetky tieto faktory určujú biologickú dostupnosť magnézia, t. j. určujú, ako rýchlo je perorálne magnézium dostupné pre resorpciu v gastrointestinálnom trakte a ktoré transportné kanály sa pri tom využívajú. Vstrebávanie magnézia prebieha v tenkom čreve pasívnym paracelulárnym transportom a v hrubom čreve aktívnym transcelulárnym mechanizmom [25]. Medzi perorálne prijatou dávkou magnézia a percentom jeho resorpcie z čreva je nepriama úmera. Platí, že čím je jednorazová dávka vyššia, tým je percento resorpcie v čreve nižšie, ako to znázorňuje graf 1 a tab. 6. Dávka tiež ovplyvňuje pomer mechanizmov, ktoré sa v čreve zapájajú do resorpcie magnézia. Nižšia jednorazová perorálna dávka magnézia (100 mg) podporuje aktívny transcelulárny transport. Podiel resorbovaného magnézia je až 80 %, ale so stúpajúcou jednorazovou dávkou významne klesá (pri 300 mg je to asi 38 %, pri 1 000 mg už len 20 %). Dôležité je si aj uvedomiť, že čím viac magnézia z jednorazovo prijatej dávky sa vstrebe, tým menší podiel magnézia sa vylúči (pri 100 mg je to asi 20 mg, pri 300 mg už 186 mg a pri 1 000 mg až 800 mg!) [26,27]. Magnézium, ktoré sa pri perorálnom podaní z čreva nevstrebe, viaže na seba vodu, vylučuje sa a spôsobuje nežiaduce laxatívne účinky. Z uvedeného vyplýva, že účinnú a bezpečnú liečbu magnéziom bez nežiaducich účinkov dosiahneme tak, že celkovú dennú dávku podávame ako nižšie jednorazové dávky (100 – 200 mg) niekoľkokrát denne (2 – 3-krát).
Perorálne lieky s obsahom magnézia sú soli magnézia s anorganickými alebo organickými kyselinami a iné komplexy, ich prehľad je na obr. 1. Líšia sa rôznou rozpustnosťou vo vode, čo podmieňuje množstvo iónov Mg2+, ktoré sa môžu vstrebať. Dobrá rozpustnosť magnéziovej zlúčeniny je preto podmienkou pre dostatočnú resorpciu magnézia z čreva. Anorganické soli magnézia sú nerozpustné alebo len málo rozpustné vo vode a aj keď obsahujú veľké množstvo elementárneho horčíka v jednotlivej dávke, vykazujú veľmi nízku biologickú dostupnosť magnézia. Navyše sa musia solubilizovať v kyslom prostredí žalúdka, preto vyžadujú funkčný gastrointestinálny trakt [28]. Organické soli horčíka majú oveľa lepšiu rozpustnosť a hoci obsahujú nižšie množstvo elementárneho magnézia, ich biologická dostupnosť magnézia je vysoká [29,30].
Rôzna rozpustnosť chemickej zlúčeniny magnézia spôsobuje rozdiely v množstve elementárneho magnézia v jednotlivej dávke, napr. v tablete. Prípravky na báze anorganických a ťažko rozpustných solí obsahujú vyššie množstvá elementárneho magnézia v jednej dávke, 40- a viacpercentný podiel. Pre biologickú dostupnosť však nie je rozhodujúce množstvo elementárneho magnézia, ale rozpustnosť a schopnosť ľahko uvoľňovať ióny Mg2+ na ich resorpciu z čreva [29]. Veľká jednotlivá dávka elementárneho magnézia sa preto môže zdať výhodná iba naoko. V prípade ťažko rozpustnej soli je vstrebávanie Mg2+ nedostatočné a nevstrebané množstvo magnézia potom zvyšuje riziko laxatívnych účinkov.
Z uvedeného možno zhrnúť, že pre perorálnu suplementáciu magnéziom platí:
- Uprednostniť lieky na báze organických solí magnézia (orotát, citrát, laktát), ktoré sú dobre rozpustné, a dosahujú tak dobrú biologickú dostupnosť magnéziových iónov. Toto im umožňuje mať nižší podiel elementárneho magnézia v jednotlivej dávke lieku.
- Celkovú dennú dávku dobre rozpustnej soli magnézia rozdeliť do 2 – 3 denných jednorazových nižších dávok (100 mg).
- Podávať nižšie jednorazové dávky, ktoré majú vyššie percento črevnej resorpcie a efektívnejšie využívajú transportné systémy vstrebávania. Tým sa dosahuje vysoký podiel vstrebaného magnézia a naopak, znižuje sa jeho nevstrebaný podiel, ktorý spôsobuje nežiaduce účinky.
- Do úvahy treba vziať aj ďalšie zložky lieku (pomocné látky so známym účinkom), ktoré môžu byť limitáciou pre bezpečné a dlhodobé používanie u určitých pacientov – neumožňujú aplikovať vhodné dávkovanie a stanoviť vhodnú dĺžku užívania lieku (napr. obsah sodíka a draslíka u pacientov s kardiovaskulárnymi chorobami, vitamín B6 u tehotných a dojčiacich žien, tab. 5).
PREVENTÍVNA A LIEČEBNÁ SUPLEMENTÁCIA MAGNÉZIOM
S nedostatkom magnézia sa lekárnik v praxi stretáva veľmi často. Cielená suplementácia magnéziom je potrebná pri mnohých stavoch tak v rámci prevencie, ako aj pri adjuvantnej liečbe rôznych klinických diagnóz a symptómov. Pri hypomagneziémii je všeobecne vhodná perorálna suplementácia magnéziom v dávke približne 5 – 10 mg/kg/deň v 2 – 3 denných dávkach. K úprave deficitu magnézia potom dochádza zhruba po 6 týždňoch, optimálne je 6-mesačné podávanie [7, 25]. Vhodné dávkovanie a dlhodobá suplementácia je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia klinického zlepšenia stavu pacienta.
V článku podávame prehľad najvýznamnejších indikácií na suplementáciu magnéziom, s ktorou sa lekárnik stretáva často, a to v neurológii, kardiológii a gynekológii (tab. 7 – 9). Prezentujeme stručný popis symptómov a hlavných klinických prejavov daných indikácií a vzorový príklad suplementácie magnézium-orotátom. Dávkovacia schéma a doba užívania magnézia zohľadňuje všeobecné zásady optimálnej suplementácie. Súhrn charakteristických informácií o lieku je pre lekárnika základným odborným dokumentom pre poradenstvo a dispenzačné informácie. Zvyčajne však obsahuje odporúčané dávkovanie liečiva bez ohľadu na rôzne indikácie. V praxi sa preto využívajú aj iné odborné a vedecky overené dávkovacie schémy, ako aj empirické skúsenosti. Pri iných liekoch s obsahom magnézia je vždy potrebné posúdiť celkovú účinnosť a bezpečnosť liečby pacienta vzhľadom na obsah elementárneho magnézia, jeho resorpciu a ostatné limitácie vyplývajúce zo zloženia konkrétneho lieku.
INÉ OPATRENIA PRI UŽÍVANÍ MAGNÉZIA
Liek s obsahom magnézia sa odporúča užiť medzi jedlom a zapiť dostatočným množstvom vody. Lekárnik pri asistovanom samoliečení liekmi s obsahom magnézia by mal vziať do úvahy všeobecné limitácie daných liekov, ako aj špecifické limitácie, ktoré vyplývajú z odlišného zloženia rôznych magnéziových liekov a platia v špecifických skupinách užívateľov (napr. tehotné a dojčiace ženy); sú uvedené v tab. 5. Vzájomné interakcie magnézia s inými liekmi alebo potravou nie sú významné, ale treba im venovať pozornosť. Na zreteli treba mať vzájomné interakcie minerálov pri ich vstrebávaní (napr. prípravky obsahujúce Mg, Zn, Fe, Ca je potrebné užívať aspoň s 3-hodinovým odstupom). Zodpovedný lekárnik si ich vždy overí pri dispenzácii lieku konkrétnemu pacientovi v bežne dostupných databázach (napr. ADC číselník).
ZÁVER
V zahraničnej aj domácej literatúre nájdeme veľké množstvo prác, prehľadových aj odborných článkov, ktoré sa venujú deficitu magnézia a jeho suplementácii. Lekárnik je prvolíniovým zdravotníckym odborníkom, ktorý sa stretáva s konkrétnymi ťažkosťami a ochoreniami rozvíjajúcimi sa na základe deficitu magnézia. Jeho úlohou je správne identifikovať pacienta alebo jeho zdravotný problém a navrhnúť účinnú a bezpečnú liečbu. Ide o vysoko zodpovednú činnosť, ktorej predpokladom sú jeho odborné poznatky spolu s dobrými komunikačnými schopnosťami. Sústavné vzdelávanie lekárnikov sa realizuje práve preto, aby lekárnici aplikovali tieto poznatky pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti, vykonávali ju podľa zásad správnej lekárenskej praxe, a tak maximálne podporovali zdravie ľudí. Z tohto dôvodu sa v roku 2019 konali vzdelávacie semináre Magnézium v praxi lekárnika za účasti farmaceutov a lekárov, odborníkov v oblasti kardiológie, neurológie, gynekológie a pôrodníctva. Venovali sa mechanizmu účinku magnézia, problematike jeho úlohy a nedostatku v ľudskom organizme. Prezentovali sa najčastejšie neurologické, kardiologické a gynekologicko-pôrodnícke indikácie, pri ktorých lekárnik riadi suplementáciu magnéziom. Jej súčasťou musí byť výber správneho lieku s obsahom magnézia a informovanie o správnom dávkovaní a dĺžke užívania lieku. Seminárov sa zúčastnili lekárnici v 15 slovenských mestách a tiež on-line na www.meditrend.sk.
Tento článok vznikol ako prísľub prednášajúcich na základe účastníkmi potvrdeného záujmu o prednášané témy a početné otázky v diskusii. Veríme, že sa nám podarilo zhrnúť nielen prezentovanú problematiku, ale že v tejto forme z nej lekárnici budú môcť ľahko a užitočne čerpať informácie pri výkone svojej praxe.
Literatúra
1. Schwalfenberg GK, Genuis SJ. The Importance of Magnesium in Clinical Healthcare. Scientifica (Cairo) 2017; 4179326. doi: 10.1155/2017/4179326.
2. Gröber U, Schmidt J, Kisters K. Magnesium in Prevention and Therapy. Nutrients 2015; 7 (9): 8199–8226. doi: 10.3390/nu7095388.
3. Jahnen-Dechent W, Ketteler M. Magnesium basics. Clin Kidney J 2012; 5 (Suppl 1): i3–i14. doi: 10.1093/ndtplus/sfr163.
4. DiNicolantonio JJ, O’Keefe JH, Wilson W. Subclinical magnesium deficiency: a principal driver of cardiovascular disease and a public health crisis. Open Heart 2018; 5 (1): e000668. doi: 10.1136/openhrt-2017-000668.
5. Costello RB, Elin RJ, Rosanoff A et al. Perspective: The Case for an Evidence-Based Reference Interval for Serum Magnesium: The Time Has Come. Adv Nutr 2016; 7 (6): 977–993. doi: 10.3945/an.116.012765.
6. Vormann J. Magnesium: Nutrition and Homoeostasis. AIMS Public Health 2016; 3 (2): 329–340. doi: 10.3934/publichealth.2016.2.329.
7. Pavlišák V, Lazúrová I. Magnézium – jeho význam pre klinickú prax. Via Pract 2006; 3 (1): 37–40.
8. Rapant S, Cvečková V, Fajčíková K et al. Impact of Calcium and Magnesium in Groundwater and Drinking Water on the Health of Inhabitants of the Slovak Republic. Int J Environ Res Public Health 2017; 14 (3): 278. doi: 10.3390/ijerph14030278.
9. Swaminathan R. Magnesium metabolism and its disorders. Clin Biochem Rev 2003; 24 (2): 47–66.
10. Fedelešová V. Magnézium – v zdraví a v chorobe. Súč Klin Pr 2012; 2: 29–32.
11. Vyhláška č. 129/2012 Z. z. o požiadavkách na správnu lekárenskú prax. [on-line]. [cit. 2020-05-01].Dostupné na: http: //www.zakonypreludi.sk/zz/ 2012-129#cast6.
12. Pharmaceutical Society of Australia, 2017. Professional Practice Standards. Version 5. [on-line]. [cit. 2020-04-06]. Dostupné na: https: //my.psa.org.au/s/article/Professional-Practice-Standards.
13. Mináriková D, Fazekaš T, Stanko P. Mystery shopping a vzdelávanie študentov farmácie pri dispenzácii a poradenstve o OTC lieku. Klin Farmakol Farm 2019; 33 (2): 4–10. doi: 10.36290/far.2019.008.
14. Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. [on-line]. [cit. 2020-04-10]. Dostupné na: http: //www.zakonypreludi.sk/zz/2011-362.
15. Zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách. [on-line. [cit. 2020-04-10]. Dostupné na: https: //www.zakonypreludi.sk/zz/1995-152.
16. Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 25. júla 2007 č.16826/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca požiadavky na potraviny na osobitné výživové účely a na výživové doplnky. [on-line]. [cit. 2020-04-10]. Dostupné na: https: //www.svps.sk/dokumenty/legislativa/16826_2007.pdf.
17. Glasa J. Liek, alebo výživový doplnok. Súč Klin Pr 2011; 1: 38–40.
18. SPC Magnerot apríl 2016. [on-line]. [cit. 2020--04-30]. Dostupné na: https: //www.sukl.sk/hlavna-stranka/slovenska-verzia/pomocne-stranky/detail-lieku?page_id=386&lie_id=67050.
19. SPC MAGNE B6 tbl obd_09_2019. [on-line]. [cit. 2020-04-30]. Dostupné na: https: //www.sukl.sk/hlavna-stranka/english-version/special-pages/medical-product-detail?page_id=842&lie_id=96635.
20. SPC MAGNE B6 sol por. [on-line]. [cit. 2020--04-30]. Dostupné na: https: //www.sukl.sk/hlavna-stranka/slovenska-verzia/pomocne-stranky/detail-lieku?page_id=386&lie_id=83090.
21. SPC MAGNESIUM SULFURICUM BBP 100 mg/ml injekčný roztok. [on-line]. [cit. 2020-04-30]. Dostupné na: https: //www.sukl.sk/hlavna-stranka/slovenska-verzia/pomocne-stranky/detail-lieku?page_id=386&lie_id=00498.
22. SPC Magnesii lactas Galvex 500 mg. [on-line]. [cit. 2020-04-30]. Dostupné na: https: //www.sukl.sk/hlavna-stranka/slovenska-verzia/pomocne-stranky/detail-lieku?page_id=386&lie_id=13702.
23. SPC MAGNESIUM 250 mg PHARMAVIT. [on-line]. [cit. 2020-04-30]. Dostupné na: https: //www.sukl.sk/hlavna-stranka/slovenska-verzia/pomocne-stranky/detail-lieku?page_id=386&lie_id=99891.
24. SPC_Magnosolv. [on-line]. [cit. 2020-04-30]. Dostupné na: https: //www.sukl.sk/hlavna-stranka/slovenska-verzia/pomocne-stranky/detail-lieku?page_id=386&lie_id=66555.
25. Vachulová A, Vašková A. Magnézium, jeho fyziológia a možnosti substitúcie. Súč Klin Pr 2017; 2: 10–16.
26. Wilhelm Z. Co je dobré vědět o hořčíku. Prak Lék 2007; 3: 132–138.
27. Kerstan D, Quamme GA. Intestinal absorption of magnesium. In: Morii H, Nishizawa Y, Massry SG (eds). Calcium in internal medicine. London: Springer 2002: 171–184. doi: 10.1007/978-1-4471-0667-8_10.
28. Siebrecht S. Magnesium Bisglycinate as safe form for mineral supplementation in human nutrition. OM & Ernährung 2013; 144. [on-line]. [cit. 2020-03-25]. Dostupné na: https: //pdfs.semanticscholar.org/df3e/c33570bc26330097284c53a4a5c3815be905.pdf.
29. Blancquaert L, Vervaet C, Derave W. Predicting and Testing Bioavailability of Magnesium Supplements. Nutrients 2019; 11 (7): 1663. doi: 10.3390/nu11071663.
30. Rylander R. Bioavailability of magnesium salts –a review. J Pharm Nutr Sci 2014; 4: 57–59. doi: 10.6000/1927-5951.2014.04.01.8.
31. Grofik M. Magnézium – terapeutické využitie v neurológii. Súč Klin Pr 2014; 1: 51–54.
32. Grofik M, Cibulka M, Mináriková D et al. Terapeutické využitie magnézia v neurológii. Neurol Prax 2020; 21 (2): 109–113. doi: 10.36290/neu.2020.057.
33. Vachulová A, Kaldarárová M, Vašková A. Využitie magnézia v liečbe pacientok s artériovou hypertenziou v gravidite – kazuistiky z praxe. Súč Klin Pr 2015; 1: 6–9.
34. Vachulová A, Bou Ezzeddine H. Magnézium a jeho využitie v kardiológii. Súč Klin Pr 2014; 2: 41–44.
35. Vašková A. Magnézium v gynekológii. Súč Klin Pr 2017; 1: 8–12.
36. Dosedla E, Grendelová A. Magnézium v pôrodníctve. Súč Klin Pr 2015; 2: 37–40.
doc. PharmDr. Daniela Mináriková, PhD., MSc.1
MUDr. Milan Grofik, PhD.2
PharmDr. Peter Stanko3
MUDr. Michal Cibulka, PhD.4
PharmDr. Veronika Šimunková, PhD.5
MUDr. Andrea Vašková6
MUDr. Anna Vachulová, PhD.7
1 Univerzita Komenského v Bratislave, Farmaceutická fakulta, Katedra organizácie a riadenia farmácie
2 Neurologická klinika JLF UK a UN Martin
3 PharmINFO spol. s r.o.
4 BioMed – Martinské centrum pre biomedicínu, JLF UK v Martine
5 Univerzita Komenského v Bratislave, Farmaceutická fakulta, Katedra galenickej farmácie,
6 Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie II, FNsP J. A. Reimana, Prešov
7 Kardiologická klinika LF UK a NÚSCH, a.s.